Dračí hrebeň je vedľajší hrebeň, ktorý vybieha z masívu Vysokej a je od nej oddelený Dračím sedlom. Od Vysokej smeruje priamo na juh a rozdeľuje Dračiu dolinku od Kotliny pod Dračím sedlom.
Hrebeň je dlhý asi 600 m. Na dĺžku má celý hrebeň približne 500 metrov a nájdeme na ňom mnoho vežičiek, balvanov, sedielok i platní.
Dračí hrebeň, zvaný tiež Dračí chrbát, tvorí akúsi predprseň Vysokej. Dračí dolinku od Kotliny pod Dračím sedlom oddeľuje výrazný skalnatý útvar, ktorý pokračuje až k Zlomiskovej bránke.

Kde sa Dračí hrebeň nachádza
Dračí hrebeň vybieha južne z masívu Vysokej, ktorá dosahuje výšku 2548 m. Od hlavného masívu ho oddeľuje Dračí sedlo. Hrebeň je „zakončený“ Zlomiskovou bránkou - hneď za ňou naväzuje ešte Zlomisková veža s výškou 2131 m, ktorá je logicky súčasťou hrebeňa.
Dračí hrebeň predeľuje Zlomiskovú dolinu a oddeľuje od seba Dračiu dolinku na juhozápadnej strane a Kotlinu pod Dračím sedlom, ktorú vytvára spolu s Ošarpancami.
Hrebeň sa začína v Zlomiskovej bránke, hlbokom sedle, ktoré oddeľuje samotný hrebeň od Zlomiskovej veže. Máloktorý z horolezcov preto pri preliezaní Dračieho hrebeňa výstup na Zlomiskovú vežu vynechá.
Vrchy a výrazné miesta na hrebeni
V siluete Dračieho hrebeňa sú dominantné dva vrcholy: Veľká a Malá Dračia hlava.
| Útvar | Výška alebo charakteristika |
|---|---|
| Vysoká | 2548 m |
| Zlomisková veža | 2131 m |
| Malá Dračia hlava | 2244 m |
| Veľká Dračia hlava | 2254 m |
| Dračí hrebeň | približne 500 až 600 m |
Malá Dračia hlava
Malá Dračia hlava je južný vrchol dvojvrcholu Dračej hlavy a dosahuje výšku 2244 m. Výstup na ňu je najskôr nejtěžším miestom celej trasy.
Strmý výšvih Malej Dračej hlavy obchádzame sprava. Na konci traverzu sa zostupuje niekoľko metrov dolu po malej nepríjemnej platni a potom nasleduje výstup nahor až pod záverečnú výstupovú platňu.
Pod platňou je priestranné miesto na istenie za balvanom. Nie je na škodu mať nejaké vklínence alebo aj friendy.
Záverečná platňa je hodnotená úrovňou III, ale priatelia zo Slovenska ju ohodnotili ako IV. Jedná sa o skoro kolmé platne.
Na Malej Dračej hlave nie je veľa miesta, preto sa tam netreba príliš zdržiavať. Na konci Malej Dračej hlavy sú dva zlaňáky, tvorené niekoľkými slučkami okolo kameňa.
Z prvého zlaňáku sa zlaňuje asi 20 metrov a druhý je o niečo kratší. Zo samostatnej veže za Malou Dračou hlavou sme zlanili asi 10-15 metrov na trávnaté lávky na západných svahoch.
Štrbina Dračej hlavy
Malú a Veľkú Dračiu hlavu rozdeľuje Štrbina Dračej hlavy, teda sedlo medzi hlavami.
Z vrcholu Malej Dračej hlavy sa zlaňuje do sedielka pod ňou. Zo Štrbiny Dračej hlavy sa pomerne ľahko dostaneme na vrchol Veľkej hlavy.
Veľká Dračia hlava
Veľká Dračia hlava je severný vrchol dvojvrcholu a dosahuje výšku 2254 m. Je najvyšším miestom celého hrebeňa.
Za skalným výšvihom sa otvorí podobný hrebeň ako na Malej Dračej hlave. Navyše ho od ďalšej časti oddeľuje asi dva metre vysoký hladký prah.
Prahové miesto sa oblieza zložito z pravej strany; pri výstupe je možné použiť lano. Po približne 30 metroch ešte ostrejšieho hrebeňa než na predchádzajúcej hlave sa prichádza na koniec nad priepasťou k ďalšiemu zlaňáku.
Na konci Veľkej Dračej hlavy sa zlaňuje približne 20 metrov na trávnaté lávky na západných svahoch. Po ďalšom úseku nasleduje krátke zlaňovanie a potom už len niekoľko krokov po skale do Dračieho sedla.

Legenda o skamenenom drakovi
„V mene lásky ťa zaklínam, pekelná beštia, premeň sa na skalu!“ vykríkla matka unesenej Betky na draka chrliaceho oheň.
A tak sa stalo, že drak, ktorý obýval rozľahlé údolie pod Vysokou a unášal dobytok i miestne dievčatá, sa premenil na rozoklaný ostrý hrebeň. Bol to drak s dvoma hlavami.
Dve najvyššie veže na hrebeni nesú názvy Malá Dračia hlava a Veľká Dračia hlava.
Jedna z povestí rozpráva o šarkanovi, ktorý žil vysoko nad Zlomiskami a nechával sa obsluhovať dievčinou unesenou z podtatranských Mengusoviec. Ľudia sa ho báli; iba zúfalá matka našla odvahu ísť za ním do hôr.
Drak sa zapotácal a skamenel. Zubatý hrebeň, ktorý sa tiahne z Vysokej na juh, sú vraj pozostatky onoho draka.
História prvého prelezenia
Dračí hrebeň preliezli ako prví bratia Komarnickí v roku 1911. V tomto smere išli hrebeňom ako prví bratia Komarnickí v roku 1911.
Prvé prelezenie pripisované bratom Gyulovi a Románovi Komarnickým patrí k významným kapitolám lezeckej histórie Vysokých Tatier.
Obťažnosť a charakter terénu
Dračí hrebeň je čisto lezecký terén. Obťažnosť hrebeňa je 2-3 UIAA, avšak je dostatočne exponovaný. Iný sprievodca uvádza obťažnosť III UIAA v smere Zlomisková veža - Dračí sedlo.
V opačnom smere sa uvádza približne úroveň V. Rozdiel súvisí so smerom prelezenia a s tým, ako sa jednotlivé platne, výšvihy a zlaňovacie úseky prekonávajú.
Hrebeň je veľmi exponovaný, najmä vo vrcholových partiách oboch hláv - niekedy má sotva meter na šírku. Hrebeňovka nie je nijako značená, ale väčšinou vedie priamo po hrebeni.
Zo Zlomiskovej bránky sa najskôr pokračuje ľahkým, neskôr stále náročnejším hrebeňom. Nachádzajú sa tu skalné zuby, vežičky, sedielka, balvany a platne.
Hrebeň sa dá liezť aj sólo, ale odporúča sa pribaliť sedák a lano. Ide o exponovaný terén, v ktorom môžu byť následky pošmyknutia vážne.
Výstup na Zlomiskovú vežu
Ak chceme mať prelezený celý hrebeň so všetkým, výstup možno začať v Zlomiskovej doline smerom na Zlomiskovú vežu.
Z juhovýchodnej strany, z ktorej sa prichádza do Zlomísk, existuje výstupová cesta priamo pod vrchol veže. Vedie trávnatým svahom a v záverečnej fáze širokým skalnatým žľabom.
Ide o rýchlejšiu variantu, nevyužíva sa však príliš často. Žľab k vrcholu Zlomiskovej veže je na dvoch miestach prerušený skalami. Prvú treba obísť a druhú preliezť.
Zo Zlomiskovej doliny sa takmer až pod vrchol tiahne trávnatý žľab, ktorý približne v polovici pretína malá stena. Tá sa oblieza zľava.
Na konci žľabu vedie cesta na vrchol po pomerne členitej platni. Žľab je prudký a trávnatý, preto môže byť nepríjemný najmä pri zostupe alebo za mokra.
Z vrcholu Zlomiskovej veže sa otvára nádherný výhľad na celý Dračí hrebeň, na Vysokú i na Dračí štít.
Po fotografovaní nasleduje zostup do Zlomiskovej bránky. Z nej sa ešte chvíľu pokračuje chodeckým terénom.

Prechod hrebeňom zo Zlomiskovej bránky
Zo Zlomiskovej bránky pokračuje mierne stúpajúci hrebeň so skalnými zubami. Lezenie je tu príjemné a väčšinou sa postupuje priamo po chrbte.
Táto časť je veľmi navštevovaná, preto je tu len málo voľných balvanov a uvoľnených kameňov. Napriek tomu treba kontrolovať každý chyt a stup.
Na prvý vyšší výšvih nadväzuje lezenie približne v III. stupni UIAA. Pred lezcom sa následne objavuje Malá Dračia hlava.
Pod Malou Dračou hlavou sa začína najťažšia časť hrebeňovky. Začiatok sa traverzuje z pravej strany po prudkých svahoch.
Traverz ukončuje zostup nepríjemnou úzkou platňou. Nad ňou sa nachádza jedna veľmi stará skoba. Potom nasleduje výstup priamo nahor k záverečnej platni.
Po prekonaní Malej Dračej hlavy nasleduje zlaňovanie do sedielka a pokračovanie k Veľkej Dračej hlave.
Ďalšie zlaňovanie vedie z Veľkej Dračej hlavy na západné trávnaté lávky. Odtiaľ sa pokračuje smerom k Dračiemu sedlu.
Zostup a možnosti ústupu
Zostup vedie z Malej Dračej hlavy hrebeňom do Zlomiskovej bránky, približne v III. stupni UIAA. Z bránky sa dá ľahko pokračovať na obe strany alebo zlaňovať na stranu Zlomiskovej doliny.
Zostup z Veľkej Dračej hlavy smeruje na trávnaté lávky na západných svahoch. Niektoré veže možno obísť po východných svahoch, no obchádzky nemusia byť jednoduchšie ani bezpečnejšie než samotný hrebeň.
Na konci Malej Dračej hlavy sú dva zlaňovacie body. Na prvom sa zlaňuje asi 20 metrov a druhý je kratší. Na konci Veľkej Dračej hlavy sa zlaňuje približne 20 metrov.
Niekde sa uvádza, že by mohlo stačiť 30-metrové lano. Oveľa väčšou istotou je 50-metrové lano. Hoci je táto dĺžka na istenie dlhá, pri zlaňovaní z oboch Dračích hláv ju možno oceniť.
Lano, istenie a vybavenie
Na hrebeni nie sú klasické moderné zlaňáky, ale tatranské zlaňáky, teda jedna až dve staré slučky obhodené okolo kameňa. Okrem jedného prípadu sa tu nenachádzajú takmer žiadne fixné istiace body.
Na hrebeni je niekoľko slučiek, no netreba sa na ne spoliehať. Odporúča sa mať vlastné slučky na vytvorenie alebo posilnenie istiaceho a zlaňovacieho bodu.
Na jednom mieste sa uvádza jedna veľmi stará skoba. Pod záverečnou platňou Malej Dračej hlavy je priestranné miesto na istenie za balvanom.
V jednej škáre je napevno zarazený friend. Zvyšok istenia možno pre istotu doplniť vklínencami.
| Vybavenie | Odporúčanie |
|---|---|
| Lano | 30 m môže stačiť, 50 m poskytuje väčšiu istotu |
| Sedák | odporúča sa aj pri sólo výstupe |
| Slučky | vziať vlastné, na hrebeni ich je málo |
| Vklínence a friendy | vhodné na doplnenie istenia |
| Prilba | vhodná pre skalnatý a exponovaný terén |
Počas prelezenia sa skupina môže naviazať na jedno lano. Na exponovaných pasážach sa miestami zlaňuje a miestami doisťuje lanom.
Soliskový hrebeň | Vysoké Tatry | 2024 | Bystrá lávka - Predné Solisko
Prístup zo Zlomiskovej doliny
Prístup pod juhozápadnú stenu vedie od Popradského plesa cez potok chodníkom do Zlomiskovej doliny až na hornú terasu.
Chodníkom sa pokračuje hore a v doline popod Zlomiskovú vežu a Dračí hrebeň doprava k stene.
Prístupová trasa vedie z Popradského plesa do Zlomísk. Pri výstupe sa prechádza okolo Ľadového plesa a pokračuje sa vyššie do doliny.
Skúsenosti z jesenného výstupu ukazujú, že z Popradského plesa sa dá vyraziť cez Zlomiskovú dolinu smerom na horné partie pod hrebeňom. Prudký výšľap vedie po suti a tráve cez strmý žľab na Zlomiskovú vežu.
Jesenné podmienky a počasie
Pokročilá jeseň v Tatrách prináša krátke dni. V žľaboch a na severných úbočiach už môže byť tvrdý sneh.
Pri jesennom výstupe je čelovka povinnou výbavou na horách. Ak sa postup predĺži pre zlaňovanie, istenie alebo zložité obliezanie skalných prahov, zostup môže pokračovať pri svite mesiaca.
Počasie môže výrazne zmeniť charakter výstupu. Aj keď predpoveď sľubuje bezvetrie, na hrebeni môže vanúť čerstvý vietor a treba dávať pozor na jeho poryvy.
Na severnej strane hôr môže fúkať veľmi ostrý vietor. V nižších a záveternejších miestach pritom môže byť takmer bez pohybu vzduchu.
Pri zhoršenej viditeľnosti treba zvážiť odklad výstupu. Hustá hmla sťažuje orientáciu a na neoznačenom hrebeni môže skomplikovať hľadanie správnej línie.
Krátke dni, tvrdý sneh, vietor, mokrá tráva a hmla môžu zmeniť pôvodne zvládnuteľný skalný prechod na podstatne náročnejší podnik.
Orientácia na trase
Hrebeňovka nie je značená. Väčšinou vedie priamo po hrebeni, no pri niektorých výšvihoch a platniach sa postupuje po svahoch alebo trávnatých lávkach.
Pod Malou Dračou hlavou sa traverzuje z pravej strany. Na konci traverzu sa zostupuje po úzkej platni a následne sa pokračuje priamo nahor.
Po Veľkej Dračej hlave vedie zostup na západné svahy. Niektoré nižšie veže možno obísť po východných svahoch.
Orientácia môže byť náročná v hmle alebo pri zhoršenom počasí. Na hrebeni sa nachádza mnoho podobných skalných blokov, vežičiek a sedielok, preto treba pozorne sledovať tvar terénu.
Výhľady z Dračieho hrebeňa
Z vrcholu Zlomiskovej veže sa otvára výhľad na celý Dračí hrebeň, na Vysokú s Dračím štítom i na okolité doliny.
Z Dračieho hrebeňa možno pozorovať Dračiu dolinku a Dračie pleso. Z Dračieho sedla sa otvára pohľad späť na celý hrebeň a na dvojvrchol Dračích hláv.
Na Veľkej Dračej hlave je vľavo od stredu dvojvrchol Vysokej a vpravo Dračí štít.
Pri priaznivom počasí je hrebeň výrazný nielen svojou exponovanosťou, ale aj pohľadmi na zubaté skalné línie, okolité štíty a jesenné doliny.
Romantický západ slnka vysoko v horách môže byť pôsobivým zážitkom. Zostup pri svite mesiaca však zároveň pripomína, že výstup treba časovo plánovať s dostatočnou rezervou.

Pre koho je Dračí hrebeň vhodný
Dračí hrebeň nie je turistický chodník, ale lezecký hrebeňový terén. Je vhodný pre skúsených horolezcov, ktorí ovládajú pohyb v exponovanom teréne, istenie, zlaňovanie a orientáciu mimo značených chodníkov.
Aj keď sa uvádza obťažnosť 2-3 UIAA alebo III UIAA, exponovanosť môže byť rozhodujúcim faktorom. V opačnom smere sa uvádza približne úroveň V a niektoré miesta môžu pôsobiť ako IV až V UIAA.
Začiatočníci by nemali výstup absolvovať bez skúseného partnera. Pri neistej predpovedi, mokrej skale, silnom vetre, hmle alebo snehu je rozumné výstup odložiť.
Výstup možno liezť v oboch smeroch, no jednotlivé úseky nemajú rovnakú obtiažnosť pri výstupe a pri zostupe. Výber smeru preto ovplyvňuje nielen technická náročnosť, ale aj spôsob zlaňovania a možnosti ústupu.