Právo na oddych od práce je Ústavou garantované právo.
Nárok zamestnanca na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu.
Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“).
Kto určuje čerpanie dovolenky?
„Kto určuje čerpanie dovolenky? Zamestnávateľ, či zamestnanec? Akou dovolenkou disponuje zamestnanec a akou zamestnávateľ?“
Čerpanie riadnej dovolenky určuje výlučne zamestnávateľ!
Toto však platí pri riadnom chode udalostí a čerpaní riadnej dovolenky. Existuje však aj výnimka, kedy si dovolenku môže určiť sám zamestnanec. Týka sa tzv. starej dovolenky.
Platí totiž, že hoci je dovolenka právom zamestnanca, právo určiť ju má zamestnávateľ.
Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce:
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.
Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
Zamestnávateľ by teda za normálnych okolností mal rozvrhnúť čerpanie dovolenky na celý kalendárny rok.
Väčšinou si zamestnanci určujú dovolenku sami podľa svojich potrieb a zamestnávateľ im ju iba schváli. Neznamená to však, že vám ju zamestnávateľ nemôže nariadiť.
Plán dovoleniek a žiadosť zamestnanca
Zamestnávateľ pripravuje plán dovoleniek, kde zamestnancom vytvorí plán čerpania dovolenky.
Plán čerpania dovolenky však sám o sebe nie je záväzný.
Záväzná je len žiadanka o dovolenku, ktorú si podá zamestnanec a zamestnávateľ ju schváli.
Zamestnávateľ nariaďuje čerpanie dovolenky podľa plánu dovoleniek tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka, pričom plán dovoleniek má byť určený po predchádzajúcom súhlase odborovej organizácie.
Nie vždy má tiež zamestnávateľ „plán“ dovoleniek, ktorý by mohol prerokovať.
Oznamovacia lehota pri nariadení dovolenky
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Čerpanie dovolenky by mal zamestnávateľ určiť minimálne 14 dní vopred.
So súhlasom zamestnanca môže byť táto lehota skrátená.
Ak zamestnávateľ nedodrží lehotu 14 dňového oznámenia vopred, zamestnanec môže odmietnuť čerpať nariadenú dovolenku.
V súvislosti s oznamovacou povinnosťou zamestnávateľa platí, že v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní sa oznamovacia povinnosť, ktorú je zamestnávateľ povinný dodržať, skrátila na 7 dní vopred a v prípade, ak ide o tzv. nariadenie čerpania „starej dovolenky“, na 2 dni vopred.
Na čo musí zamestnávateľ prihliadať
Pri zadávaní dovolenky musí zamestnávateľ splniť zákonné kritériá a prihliadnuť na vaše oprávnené záujmy a účel dovolenky.
Musí totiž brať do úvahy prácu, ktorú je potrebné vykonať.
Musí však zároveň prihliadať aj na oprávnené záujmy zamestnanca.
Teda inak povedané by mal brať do úvahy aj argumenty a dôvody zamestnanca, pre ktoré chce dovolenku čerpať.
Nie je to však jeho povinnosť.
I keď nemôžeme zabúdať ani na § 13 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Zamestnávateľ by tak mal konať v súlade s dobrými mravmi a spravodlivo.
Nemal by tendenčne zneužívať svoje právo a nariadiť, aj keď by nemusel, dovolenku vtedy, kedy to zamestnancovi nevyhovuje.
Ak však na to má dobrý dôvod, napríklad nemal by kto pracovať alebo sa nestíha, potom má zamestnávateľ plné právo určiť dovolenku zamestnancovi vtedy, kedy to vyhovuje jemu pre potreby jeho činnosti.
Rozdelenie dovolenky na viac častí
Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
V praxi to znamená, že dovolenka môže byť rozdelená napríklad na viac kratších období, jedna z častí však musí mať najmenej dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Hromadné čerpanie dovolenky
Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, často nazývané aj celozávodná dovolenka, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov, a to až po dohode so zástupcami zamestnancov.
Ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ môže konať samostatne.
Pri určovaní čerpania dovolenky musí byť zrejmé, že je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.
Neznamená to však, že sa musí týkať úplne všetkých zamestnancov naraz.
Dôvody môžu byť vždy iba prevádzkové, napríklad odstávka výroby, sezónne uzavretie prevádzky, školské prázdniny, porucha na zariadení a podobne.
Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne.
Nariadené čerpanie dovolenky nesmie presiahnuť dva týždne, prípadne viac - napríklad v rámci umeleckých súborov to nesmie byť viac ako štyri týždne.
Pri kolektívnom čerpaní dovolenky, teda pri hromadnej dovolenke, platia trochu iné pravidlá oproti bežnej individuálnej dovolenke.
Zamestnávateľ o nariadení čerpať hromadnú dovolenku musí zamestnancov informovať vopred - 14 dní.
Kedy zamestnávateľ dovolenku nariadiť nesmie
Podľa § 112 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnankyňa alebo zamestnanec na materskej dovolenke, otcovskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke.
Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
To znamená, že zamestnávateľ nemôže nútiť zamestnanca, aby si vzal dovolenku v čase, keď napríklad potrebuje ísť k lekárovi.
Na to slúži prekážka v práci na strane zamestnanca - lekárske ošetrenie alebo vyšetrenie.
Zamestnanec v tomto čase však nesmie byť zároveň na PN, materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke.
Prerušenie dovolenky
Dovolenka sa zo zákona prerušuje, ak nastúpi zamestnanec v priebehu dovolenky do služby v ozbrojených silách, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny.
V takom prípade môže zamestnanec požiadať, aby mu namiesto toho poskytol zamestnávateľ dovolenku.
Dovolenka sa prerušuje aj vtedy, ak zamestnankyňa alebo zamestnanec nastúpi na materskú dovolenku alebo na otcovskú dovolenku.
Rovnako platí, že ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky.
Odvolanie zamestnanca z už čerpanej dovolenky
Predstavte si, že so zamestnávateľom si dohodnete čerpanie letnej dovolenky.
Na dovolenku nastúpite a odcestujete na týždňový zahraničný zájazd k moru.
Po dvoch dňoch vám zazvoní telefón.
Zamestnávateľ v ňom oznámi, že vás potrebuje mať zajtra v práci.
Do konca dovolenky a zájazdu vám však ostáva ešte niekoľko dní.
Podľa § 112 Zákonníka práce má zamestnávateľ možnosť zmeniť vám čerpanie už schválenej dovolenky alebo vás z dovolenky rovno odvolať.
Zamestnávateľ vás z dovolenky nesmie odvolať svojvoľne.
V zákone výslovne nie sú uvedené podmienky, na základe ktorých tak môže urobiť.
Platia tu však všeobecné pravidlá.
Zamestnávateľ môže zamestnanca požiadať o zmenu termínu, ale nemôže mu jednostranne prikázať, aby zrušil dovolenku bez vážneho dôvodu.
Stáva sa to najmä vtedy, ak v rámci prevádzky nastane nečakaný výpadok zamestnancov, havária alebo firma získa dôležitú zákazku, ktorú nemožno odložiť.
Môžeme si predstaviť prípad, ak by zamestnávateľ využíval špecializovaný druh strojov, pri ktorých sa vyskytla náhla porucha a bez jej odstránenia by hrozilo značné poškodenie strojov a ich vyradenie z prevádzky.
V takomto prípade by potreboval povolať kvalifikovaného údržbára.
Ak má možnosť zabrániť možnej škode aj iným spôsobom, mal by zvoliť tento „menej invazívny“ spôsob.
Keď sa zamestnávateľovi s vami podarí počas dovolenky spojiť, Zákonník práce vám nedáva možnosť odvolanie z dovolenky odmietnuť.
Náhrada nákladov pri odvolaní z dovolenky
V prípade, že zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky, je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny alebo v dôsledku toho, že využil svoje právo a zamestnanca z dovolenky odvolal.
Podľa Zákonníka práce vám zamestnávateľ v takomto prípade musí nahradiť všetky náklady, ktoré by vám za účelom nastúpenia do zamestnania vznikli, pod podmienkou, že neboli spôsobené vašou vinou.
Zamestnávateľ je preto povinný napríklad nahradiť storno poplatky za zájazd, ktorý si zamestnanec objednal, výdavky vynaložené na cestovné v súvislosti s predčasným návratom z dovolenky a podobne.
Náklady, ktoré tým zamestnancovi bez jeho zavinenia vzniknú, je povinný zamestnávateľ uhradiť.
V tomto prípade nezáleží na tom, či ste za dovolenku zaplatili vy alebo váš manžel alebo manželka.
Je dobré, ak si všetky tieto náklady dáte vydokladovať, aby ste ich mohli následne dať preplatiť zamestnávateľovi.
Podmienkou pre uplatnenie náhrady škody z pohľadu zamestnanca je, aby vám zamestnávateľ čerpanie dovolenky upravil alebo vás z dovolenky stiahol až potom, ako bola schválená.
Podmienkou tiež je, aby mal zamestnanec dovolenku preukázateľne odsúhlasenú zamestnávateľom, k čomu slúžia dovolenkové lístky.
To znamená, že zamestnanec by si mal zakúpiť dovolenku až po tom, ako mu ju zamestnávateľ schváli.
Zmena schválenej dovolenky pred jej začiatkom
Čo v prípade, ak ste mali dovolenku už schválenú alebo určenú, ale ešte ste na jej čerpanie nenastúpili?
Zákonník práce odvolanie z dovolenky a zmenu čerpania schválenej dovolenky neposudzuje odlišne.
Je tu predpoklad, že náhrada nákladov, ako aj kontaktovanie zamestnanca, bude pre zamestnávateľa v tomto prípade jednoduchšie.
Aj pri zmene termínu už schválenej dovolenky však musí ísť o odôvodnený postup a náklady vzniknuté bez zavinenia zamestnanca musí zamestnávateľ nahradiť.
Čerpanie „starej“ dovolenky zamestnancom
Existuje situácia, kedy si zamestnanec môže aj bez súhlasu zamestnávateľa určiť čerpanie dovolenky aj sám.
Vyplýva z § 113 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred.
Uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.
Ak si vezmeme napríklad rok 2024, zamestnávateľ musí určiť čerpanie dovolenky za rok 2024 do konca roka 2024.
Ak napríklad z dôvodu prekážok na strane zamestnanca alebo jednoducho preto, lebo zamestnávateľ zamestnancovi čerpanie neurčil, by mal určiť jej čerpanie do konca roka 2025.
Ak však čerpanie starej dovolenky za rok 2024 neurčí do 30. júna 2025, môže si čerpanie starej dovolenky za rok 2024 určiť sám zamestnanec.
Musí však o tom vopred písomne informovať zamestnávateľa, a to minimálne 30 dní vopred.
Čerpanie dovolenky počas prekážok na strane zamestnávateľa
Primárnym účelom dovolenky je, že slúži na regeneráciu pracovných síl zamestnanca.
Pri určovaní dovolenky z dôvodu, že zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu podľa jeho pracovnej zmluvy z objektívnych dôvodov, ide o využívanie dovolenky na prekrytie prekážok v práci na strane zamestnávateľa.
Zamestnávateľ ju v takom prípade využíva na iný účel, než ten, na ktorý je určená.
Objektívne dôvody zamestnávateľa, pre ktoré zväčša nemôže zamestnancovi prideľovať prácu podľa jeho pracovnej zmluvy, predstavujú dôvody na vznik prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce, nie na určovanie čerpania dovolenky.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre tzv. iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
V osobitnom režime podľa § 250b ods. 6 Zákonníka práce platilo, že ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo ako dôsledok vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrila zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
Uvedené pravidlá sa viazali na osobitnú právnu úpravu a konkrétne obdobie jej účinnosti.
Ak u zamestnávateľa nepôsobili zástupcovia zamestnancov, takýto postup zamestnávateľ uplatniť nemohol.
Náhrada mzdy počas dovolenky
Počas čerpania dovolenky zamestnanec neprichádza o svoj príjem.
Zamestnávateľ poskytuje náhradu mzdy za dovolenku vo výške priemerného zárobku.
Nariadenú dovolenku musí preplatiť 100 % priemerného zárobku z troch predchádzajúcich mesiacov.
Zamestnanec za ňu dostane 100 % priemerného zárobku vypočítaného z predchádzajúcich troch mesiacov.
Tento priemer sa vypočíta zo základnej mzdy a aj z pravidelných príplatkov.
Jeho príjem počas dovolenky môže byť nižší v tom prípade, ak sa jeho mzda skladá aj z variabilnej zložky mzdy, napríklad z provízií alebo odmien.
Dovolenka slúži na oddych a na načerpanie nových síl bez výpadku stáleho príjmu.
Základná výmera dovolenky
Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.
Ak ste vo firme nováčik, nárok na dovolenku za kalendárny rok vznikne, ak pracovný pomer trval nepretržite celý kalendárny rok a zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku.
Ak zamestnanec v kalendárnom roku nevykonával prácu aspoň 60 dní, môže mu vzniknúť nárok na dovolenku za odpracované dni.
Za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku je potrebné zohľadniť jednu dvanástinu výmery dovolenky za kalendárny rok.
Pri výpočte nároku môžu byť rozhodujúce aj odpracované mesiace, počet dní a pravidlá zaokrúhľovania.
Zamestnancovi, ktorý pracuje v priebehu kalendárneho roka iba časť roka, môže vzniknúť nárok na pomernú časť dovolenky.
Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol počas kalendárneho roka a ešte nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, zamestnávateľ mu môže určiť čerpanie dovolenky, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru.
Predĺžená a dodatková dovolenka
Zamestnanec môže mať nárok aj na najmenej päť týždňov dovolenky.
Ide najmä o zamestnanca, ktorý dovŕšil stanovený vek, mladistvého zamestnanca alebo zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa.
Predĺžená výmera môže vzniknúť aj v priebehu kalendárneho roka, a to bez ohľadu na vek zamestnanca, ak nastanú zákonom určené podmienky.
Okrem základnej výmery dovolenky za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri určitých prácach aj dodatkovú dovolenku, a to v dĺžke jedného týždňa.
Má na ňu nárok zamestnanec, ktorý pracuje počas celého kalendárneho roka pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé práce.
Nejde o akéhokoľvek zamestnanca.
Nárok na dodatkovú dovolenku má aj zamestnanec, ktorý pracuje len časť kalendárneho roka vo vyššie uvedenom pracovisku alebo za vyššie uvedených podmienok.
Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nie je možné poskytnúť náhradu mzdy.
Krátenie dovolenky
Ak zamestnanec splnil podmienku 60 odpracovaných dní v kalendárnom roku, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní, a to o 1/12, a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12.
Ku kráteniu môže dôjsť napríklad z dôvodu PN, čerpania rodičovskej dovolenky alebo výkonu verejnej funkcie.
Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu alebo pracovný deň môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni.
Krátenie dovolenky nie je ľubovoľným rozhodnutím zamestnávateľa.
Pri dlhodobej pracovnej neschopnosti pre chorobu a pri pracovnom voľne na žiadosť zamestnanca sa uplatňujú osobitné pravidlá.
Krátenie dovolenky môže v určitých situáciách viesť až k tomu, že by zamestnancov nárok klesol na nulu, pričom krátenie dovolenky má svoje limity.
Uvedené pravidlá sa vzťahujú na dovolenku za kalendárny rok a nie na dovolenku za odpracované dni.
Nečerpaná dovolenka a jej preplatenie
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Zamestnanec, ktorý nemôže vyčerpať dovolenku kvôli PN, materskej alebo rodičovskej dovolenke, uvoľneniu na výkon verejnej alebo odborovej funkcie, si dovolenku vyčerpá až po ukončení prekážok v práci z jeho strany.
Zamestnávateľ ho k čerpaniu dovolenky počas spomínaných dní nemôže nútiť.
Ani tieto dni dovolenky tak zamestnancom neprepadajú.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky nad základnú výmeru je povolené len v prípade skončenia pracovného pomeru.
Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas
V praxi sa problematickou oblasťou javí určovanie nároku na dovolenku zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
U zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je potrebné zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v kalendárnom roku podľa rozvrhu pracovných zmien na jeden týždeň.
Dovolenku čerpá zamestnanec na dni, v ktorých má podľa rozvrhu pracovných zmien vykonávať prácu.
Náhradu mzdy za dovolenku zamestnávateľ poskytuje za taký počet hodín, v akom určí trvanie pracovnej zmeny.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny v rozsahu 11,5 hodiny, patrí náhrada za deň dovolenky v sume zodpovedajúcej násobku počtu hodín a priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ako postupovať pri nesprávne určenej dovolenke
V prvom rade si treba overiť, či zamestnávateľ dodržal zákon a podmienky uvedené vyššie.
Ak dovolenka koliduje s vašimi plánmi alebo povinnosťami, skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť na zmene termínu.
Ak dohoda nie je možná, môžete zamestnávateľovi poslať písomný nesúhlas, kde uvediete dôvody.
Zamestnanec môže zamestnávateľa upozorniť na to, že dovolenku nariaďuje v rozpore so zákonom, a požiadať ho, aby to nerobil.
Okrem sťažnosti zamestnávateľovi je možné podať aj podnet na inšpektorát práce.
Ak zamestnávateľ porušuje zákon, môžete podať podnet na inšpektorát práce.
Ten preverí, či zamestnávateľ konal zákonne.
V prípade zistení nariadi odstrániť nedostatky.
Ak máte vo firme odbory, môžete sa obrátiť aj na ne.
Zákon v podstate nepozná žiaden právny inštitút, ktorým by sa zamestnanec mohol brániť voči nesprávne určenému čerpaniu dovolenky.
Zamestnanec môže síce upozorniť zamestnávateľa na porušenie zákona a podať podnet na inšpektorát práce, ani ten však nedokáže priamo zasiahnuť a „vrátiť“ dni dovolenky alebo inak znegovať rozhodnutie zamestnávateľa vykonané v rozpore so zákonom.
Praktická kontrola pred odchodom na dovolenku
- Overte si, či bola dovolenka zamestnávateľom preukázateľne schválená.
- Uchovajte si dovolenkový lístok alebo inú písomnú evidenciu schválenia.
- Pri kúpe zájazdu alebo cestovných lístkov si uschovajte zmluvy, potvrdenia a doklady o úhradách.
- Skontrolujte, či vám zamestnávateľ oznámil termín najmenej 14 dní vopred, ak neplatí osobitná výnimka.
- Pri odvolaní z dovolenky si nechajte zdokumentovať dôvod, termín návratu a vzniknuté náklady.
- Všetky náklady súvisiace s predčasným návratom si dajte vydokladovať.

tags: #dovolenka #cerpanie #zamestnavatel