Doliny v tvare písmena V vo Veľkej Fatre: Gaderská dolina a Vodopád vo Vrátnej

Veľká Fatra patrí medzi slovenské jadrové pohoria a zároveň medzi najvyššie a krajinársky najatraktívnejšie horské celky tejto republiky. Rozkladá sa na Strednom Slovensku, na ploche vymedzenej zhruba bodmi miest Banská Bystrica, Ružomberok, Martin a Turčianske Teplice.

Zo strany Martina a Turčianskych Teplíc, teda v západnej časti, spadajú jej úbočia do malebnej Turčianskej kotliny. Práve z nej vybiehajú až ku hlavnému hrebeňu dve populárne veľkofatranské doliny - Blatnická a Gaderská. Východiskom do oboch je rázovitá podhorská obec Blatnica.

Z jednej strany je obklopená pôvabnými harmonickými rovinami turčianskej kotliny s meandrujúcim korytom rieky Turiec a z druhej zas vysokými horskými masívmi s divokými skalnatými zrázmi, tvoriacich úbočia spomínaných dolín.

Práve táto časť je krajinárskym jadrom podcelku Veľkej Fatry s názvom Bralná Fatra, pre ktorú je príznačný príkry, rozoklaný, väčšinou vápencovo-dolomitický skalný reliéf, obohatený bystrými vodnými tokmi s kaskádami a vodopádmi vo svojich korytách.

Gaderská dolina patrí medzi najkrajšie doliny Slovenska

Nie náhodou sa práve Gaderská dolina radí medzi najkrajšie doliny Slovenska! Gaderská dolina, alebo skrátene Gader, je spolu s jej hornou časťou s názvom Dedošova, až 18 kilometrov dlhá.

Oplýva výnimočným prírodným bohatstvom, či už z pohľadu neživej prírody, teda reliéfu, alebo svojou biotickou zložkou v podobe pestrej a často vzácnej flóry a fauny.

Jej scenerické krásy oddávna pútali pozornosť našich predkov. V roku 1921 tu bol nakrútený prvý slovenský film o legendárnom Jánošíkovi v podaní režiséra Jaroslava Siakeľa, rodáka z neďalekej Blatnice.

Aj neskôr, v tridsiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia, sa zas pod režisérskou taktovkou Paľa Bielika točili v Gaderi niektoré exteriéry z jeho prvého, i druhého filmu o tomto významnom slovenskom ľudovom hrdinovi.

Gaderská dolina skalné bralá a potok

Prečo majú doliny vo Veľkej Fatre tvar písmena V

Samotný názov Vrátna vychádza z tvaru skalnatého údolia, ktorým potok preteká, pripomínajúceho otvorené vráta z pôdorysného - leteckého pohľadu.

Inými slovami je to priečny profil v tvare písmena „V“, typický pre vápencové riečne reliéfy.

Relatívne nižšia (vhĺbená, znížená) časť georeliéfu.

Výrazná vhĺbená geomorfologická jednotka, ktorá spája dve susedné vhĺbené geomorfologické jednotky väčšieho plošného rozsahu.

Vrátna dolina je sprvoti vo svojom závere a strednej časti pomerne široká, no pri ústí do Dedošovej doliny sa sformuje do výraznej, úzkej riečno-krasovej tiesňavy.

Nemecký ekvivalent je výraz Torgraben, čo je zloženinou vrát, brány (Tor-) a ryť, vyrytý (-graben).

Ťažko povedať, či slovenský aj nemecký názov vznikli samostatne, alebo slovenský vznikol voľným prekladom z nemeckého.

Každopádne za ním treba hľadať uvedenú predmetnú súvislosť, pretože Vrátna dolina je sprvoti vo svojom závere a strednej časti pomerne široká, no pri ústí do Dedošovej doliny sa sformuje do výraznej, úzkej riečno-krasovej tiesňavy.

Oveľa poetickejšou by bola možnosť vzniku názvu od slovného spojenia „vrátiť sa“, to značí, že ľudia sa sem z nejakých príčin často a radi vracali...

Vápencový a dolomitický reliéf Gaderskej doliny

Geologicky tvoria podložie tejto časti Veľkej Fatry prevažne vápence a dolomity. Sú pozostatkom dávneho tropického mora, v ktorom kedysi vznikli.

Vo vrchnej časti Gaderskej doliny s názvom Dedošova, pod úpätiami vrchu Krížna, boli nájdené vzácne úlomky, pochádzajúce z morských koralových útesov i skamenené fosílie vymretých morských živočíchov.

Vplyv búrlivých horotvorných procesov v minulosti dnes dokumentujú impozantné vápencové vrásy Konského dolu a Muráňa i krajinársky príťažlivé skalné celky v Dedošovej, či na Tlstej.

Skalný hrebeň Pekárovej, Ostrá i celá Blatnická a Žarnovická dolina sú zas produktom procesov v dolomitických horninách.

Sprvoti tektonických, kedy následkom pohybov zemskej kôry predtým kompaktné skalné bloky na povrchu popraskali a následne ich svojou zvetrávacou činnosťou dotvorili klimatické činitele v podobe Slnka, vody, vetra a mrazu.

Kombináciou týchto modelovacích procesov tu tak vzniklo obdivuhodné množstvo bizarných skalných útvarov vo vápenci, akými sú bralá, terasy, previsy, stĺpy, brány, skalné okná, dutiny, či pravé jaskyne a ostrotvaré vežičky v dolomitoch.

Tie zjavne kontrastujú so susednou Necpalskou dolinou a jej hladkým bridličnatým reliéfom, no najmä s oblotvarým hôľnatým veľkofatranským hrebeňom, vypínajúcim sa nad závermi týchto dvoch rozsiahlych dolinných sústav.

Z Blatnice do Gaderskej doliny

Východiskom do Gaderskej doliny je obec Blatnica s nadmorskou výškou okolo 500 metrov, známa olejkárstvom.

Po žltoznačenej turistickej trase prechádzame asfaltovou cestou hore dolinou popri zurčiacom a krištáľovočistom Gaderskom potoku.

Najprv vedľa vpravo situovaného autokempingu, neskôr vľavo minieme odbočku k ruinám Blatnického hradu a za ňou prvú z celkovo troch horární v doline.

Dolina sa postupne zužuje, úbočia sa stávajú strmšie a mohutnejšie.

Po takmer hodinke a pol prichádzame od prvej ku druhej horárni (627 m n. m.), kde sa Gaderská dolina vetví na dve rázsochy.

Priamo pokračuje Dedošovou dolinou až pod hôľnatý hlavný hrebeň Veľkej Fatry, do svojich kotlovitých uzáverov pod Krížnou a Kráľovou skalou.

Jaskyňa Mažarná pod Tlstitou

Zhruba v týchto miestach sa vo svahoch po pravej strane, oproti zrúcanine hradu, v masíve Tlstej nachádza známa jaskyňa Mažarná, s veľkolepým skalným previsom nad jej obrovským vstupným portálom.

Leží v nadmorskej výške 1070 metrov.

Našli sa tu kosti jaskynného medveďa a pozostatky ľudského osídlenia z éry mladšej doby kamennej.

Svojou výškovou polohou sa radí k najvyššie položeným v minulosti osídleným jaskyniam na Slovensku.

Dlhá je 150 metrov, v zadných častiach so zaujímavou sintrovou výzdobou a celoročne zavodnenými jaskynnými jazierkami.

Jaskyňa Mažarná vstupný skalný portál

Čertova brána, Selenec a jaskyne

Vpravo sa od hlavnej vetvy odpája dolina Selenec, začínajúca veľkolepou zúženou skalnou bránou s názvom Čertova.

Pokračuje až pod Smrekov a Haľamovu kopu.

Jej záverečná časť s lesnými porastmi pralesnatého charakteru sa nazýva odvodene od padajúcej vody Padva, v dôsledku prítomnosti dvoch pekných vodopádov.

Tieto jej odľahlé časti sú turisticky neprístupné a sú súčasťou prísne chránenej prírodnej rezervácie.

Vďaka človekom nenarušenému prírodnému prostrediu sa tu vyskytujú vzácne živočíchy, ako napríklad medveď.

V blízkosti Čertovej brány sa pri ústí Selenca nachádza výrazná kumulácia skalných útvarov s viacerými jaskynnými priestormi.

Najväčšie z nich sú Guľôčková a Jelenia jaskyňa.

Protiľahlé svahy v Dedošovej doline ozvláštňuje zas Dolná Dedošova jaskyňa.

Dedošova dolina a odbočka do Vrátnej doliny

My pokračujeme priamou vetvou - Dedošovou dolinou a po hodine cesty od druhej horárne prichádzame k horskej chate v mieste, zvanom Škap (750 m n. m.).

Neďaleko za ňou prechádza cesta cez mostík, pretože tu križuje Gaderský potok.

Dostávame sa do výrazne zúženej, tiesňavovitej skalnej časti Dedošovej doliny.

Asi po 500 metroch od prvého mostíka prichádzame na druhý, ktorým je zas premostený podľa turistických máp bezmenný bočný vodný tok, ústiaci v týchto miestach zľava (pri pohľade v smere opisovaného postupu) do hlavnej Dedošovej doliny.

Vymedzuje os asi 4 kilometre dlhej bočnej dolinky, zbiehajúcej terénnym kotlom spod najvyššieho vrchu Veľkej Fatry - Ostredka (1592 m n. m.).

Jej názov je Vrátna dolina (pozor, nezamieňať s populárnou Vrátnou dolinou pri Terchovej v Malej Fatre!).

Miesto alebo tokÚdaj
Vrátna dolinaasi 4 kilometre
Ostredok1592 m n. m.
Gaderský potokpramení v nadmorskej výške cca 1365 metrov
Gaderský potok pri ústí495 metrov
Vodopád vo Vrátnej10 metrov
Vodopád vo Vrátnej940 metrov

Gaderský potok a hydrológia doliny

Z pohľadu hydrologického tvorí teda tento vodný tok z Vrátnej doliny, ktorý sa niekedy označuje aj ako Vrátňanský alebo aj Vrátniansky potok, pravostranný prítok Gaderského potoka, pretože strany prítokov sa jednotne vymedzujú pri pohľade v smere tokov, čo sme si už viacráz v našej knižke zdôrazňovali.

Aby sme mali základnú hydrológiu tejto oblasti kompletnú, spomeňme, že Gaderský potok pramení v severozápadných svahoch Krížnej, v nadmorskej výške cca 1365 metrov.

Po pretečení Dedošovou a Gaderskou dolinou sa po zhruba sedemnástich kilometroch svojho toku sprava vlieva na dolnom konci obce Blatnica, v nadmorskej výške 495 metrov do Blatnického potoka, čím tvorí jeho najvýznamnejší prítok.

Vodopád vo Vrátnej alebo Vrátňanský vodopád

Keď z tohto miesta - z ústia Vrátnej doliny do Dedošovej, vojdeme popri potoku do Vrátnej doliny, asi po 150 metroch prichádzame k cieľu našej cesty za jedným z vodopádov Veľkej Fatry.

Stojíme pred Vrátňanským vodopádom.

Okrem tohto názvoslovného tvaru sa preň používa aj názov Vodopád vo Vrátnej.

Tento je gramaticky určite správnejší, lepšie povedané jeho použitím nemôžeme pochybiť, pretože opisnou formou pomocou spojenia cez predložku je vytvorený jednoznačne v súlade s pravidlami slovenčiny.

Horšie je to ale s tvarom Vrátňanský vodopád, pretože ten by skôr pasoval na dolinku s názvom Vrátňanská a nie Vrátna!

Keby sme chceli byť dôslední, v prívlastkovom tvare by teda mal byť názov tohto vodopádu správne uvádzaný ako Vrátny vodopád.

Otázne je, ako sa vlastne volá potok, pretekajúci Vrátnou dolinou?

Ak je ozaj Vrátňanský, celú vec to poriadne zamotáva!

Problémom však je tendencia, najmä v bežnom ľudovom podaní, geografické názvy zjednodušovať.

Preto je v hovorovej reči snaha nepoužívať v názvoch spojenia cez predložku, ktoré sú dlhšie a zložitejšie.

Niekedy však pri tom dochádza k ich pravopisnému znehodnoteniu, ako i v tomto prípade.

Keďže názvy málo známych vodopádov, ku ktorým patrí nepochybne aj tento, sú medzi ľuďmi frekventované iba zriedka, prikláňam sa k jeho komplikovanejšiemu, zato gramaticky korektnému tvaru - Vodopád vo Vrátnej.

Charakteristika Vodopádu vo Vrátnej

Ako som už spomenul, Vodopád vo Vrátnej je veľmi málo známym slovenským vodopádom.

Spôsobuje to najmä jeho odľahlosť (z Blatnice k nemu sú pešo skoro tri hodiny chôdze plus cesta späť!) a tiež jeho relatívne malá výška, dosahujúca „iba“ 10 metrov.

Okrem toho ho z hlavnej cesty Dedošovou dolinou nie je vidieť, takže kto o ňom nevie, ani ho nezaregistruje.

Mnoho návštevníkov sa zas nezdržiava vybočením do bočnej doliny počas túry, čo sa fakticky ani nesmie, pretože sa nachádzame na území Národného parku Veľká Fatra, kde je pohyb mimo značených trás zakázaný!

Vodopád vo Vrátnej leží v lesnom poraste v nadmorskej výške 940 metrov.

Šírka vodného toku nad vodopádom je podľa údajov Štátnej ochrany prírody Slovenska 1,5 metra.

Horninové podložie tvorí vápenec.

Vodopád vo Vrátnej v lesnom poraste

Ako vznikol Vodopád vo Vrátnej

Samotný vodopád vznikol na kolmom, miestami až previsnutom skalnom prahu, ktorý v týchto miestach prehradzuje údolie Vrátnej doliny.

Pôvodom je konsekventný, to znamená, že je dôsledkom morfológie terénu.

Inými slovami, v dráhe vodného toku sa vyskytol tento skalný zráz a preto ho potok prekonáva vodopádom.

Opačný prípad je subsekventný typ vodopádu, kedy prúdiaca voda preteká najprv daným miestom plynule, teda nie „skokom“, čiže nie formou vodopádu.

Až postupom času vyeroduje pod sebou do horninového podložia na základe jeho diferencovanej odolnosti skalný stupeň, alebo viacero, na ktorých následne vznikne vodopád.

Vodopád vo Vrátnej je zároveň deštrukčným typom vodopádu, teda rozrušovacou činnosťou tečúcej vody podlieha najmä už spomínanej spätnej erózii, čím sa postupne deštruuje, čiže v dlhodobom časovom horizonte zaniká.

Prírodná rezervácia Biela skala

Celý tento kút Veľkej Fatry je prírodovedecky veľmi cenným miestom.

Preto bol vyhlásený za Prírodnú rezerváciu Biela skala na ploche 193 hektárov.

Chránia sa tu najmä vzácne formy vápencového reliéfu v rozsiahlej krasovej oblasti masívu Bielej skaly, akou je aj tento vodopád, či viacero rozsadlinových jaskýň priepastného charakteru (Morňa, jaskyňa v Bielej skale), včítane priepasti v Štrochoch s hĺbkou 71 metrov.

Odľahlosť a ochranný režim územia sú preto dôležitou súčasťou návštevy tejto časti Veľkej Fatry.

Prístup do Dedošovej doliny od hlavného hrebeňa

Do Dedošovej doliny je možný aj prístup z opačnej strany, teda od hlavného veľkofatranského hrebeňa.

Do jej záveru (v blízkosti sa nachádza zaujímavé tektonické skalné okno, kde staršie horniny vystupujú na povrch) sa prudko zostupuje serpentínami z oblasti Kráľovej skaly, neďaleko ktorej pramení výdatný vodný zdroj s názvom Kráľova studňa.

Táto alternatíva je však omnoho ťažšia a náročnejšia, pretože prekonáva výrazné výškové rozdiely a je oveľa dlhšia!

Praktické údaje o trase a prírodných zaujímavostiach

  • Východiskom do Gaderskej doliny je obec Blatnica s nadmorskou výškou okolo 500 metrov.
  • Gaderská dolina spolu s hornou časťou Dedošova meria až 18 kilometrov.
  • Po žltoznačenej turistickej trase vedie cesta popri Gaderskom potoku.
  • Gaderská dolina sa pri druhej horárni vo výške 627 m n. m. vetví na Dedošovu dolinu a dolinu Selenec.
  • Vrátna dolina je asi 4 kilometre dlhá bočná dolinka.
  • Od ústia Vrátnej doliny k vodopádu vedie približne 150 metrov dlhý úsek popri potoku.
  • Vodopád vo Vrátnej dosahuje výšku 10 metrov.
  • Vodopád vo Vrátnej leží v nadmorskej výške 940 metrov.
  • Šírka vodného toku nad vodopádom je 1,5 metra.
  • Jaskyňa Mažarná je dlhá 150 metrov a leží v nadmorskej výške 1070 metrov.
  • Priepasť v Štrochoch má hĺbku 71 metrov.
  • Pohyb mimo značených trás je na území Národného parku Veľká Fatra zakázaný.

4K Scenic POV Drive: Budiš to Blatnica & Gaderská Dolina | Sunny Turiec Valley Slovakia

tags: #dolina #v #tvare #v #nazov