Dolina Bielej vody Kežmarskej je najvýchodnejšou dolinou na južnej strane Vysokých Tatier. Meria 7 km, v spodnej časti je veľmi zalesnená, v hornej sa rozvetvuje na tri známe tatranské doliny: Predné Meďodoly, dolinu Bielych plies a pre horolezcov najviac zaujímavú dolinu Zeleného plesa.
Dolina Bielej vody je veľká zalesnená dolina vo východnej časti Vysokých Tatier ktorou vedú turistické chodníky do záveru doliny. Dolina sa rozvetvuje na dolinu Zeleného plesa , dolinu Bielych plies a dolinu Predné Meďodoly pod Belianskymi Tatrami.

Poloha a prírodný charakter doliny
Dolina Bielej vody Kežmarskej na S ohraničuje V časť Belanských Tatier, na Z hlavný hrebeň Vysokých Tatier, na JZ od Malej Studenej doliny rázsocha Lomnického štítu a na JV od Skalnatej doliny a Huncovskej kotliny masív a hrebeň Kežmarského štítu a Malého Kežmarského štítu.
Nad touto dolinou sa vypína veľmi impozantný skalný amfiteáter, štyri menšie, veľmi divoké vysokohorské doliny: Červená dolinka, Malá Zmrzlá dolina, Veľká Zmrzlá dolina a Medená kotlina.
Nad dolinou Zeleného plesa sú ešte prahové dolinky: Veľká zmrzlá, Malá zmrzlá a Červená dolina.
Hlavné štíty nad touto dolinkou: Jahňací štít, Jastrabia veža, Kolový štít, Čierny štít, Baranie rohy, Pyšný štít, Lomnický štít, Kežmarský a malý Kežmarský štít.
| Charakteristika | Údaj |
|---|---|
| Poloha | najvýchodnejšia dolina na južnej strane Vysokých Tatier |
| Dĺžka | 7 km |
| Hlavné odvetvia | Dolina Zeleného plesa, Dolina Bielych plies a Predné Meďodoly |
| Najdlhšie odvetvie | dolIna Predné Meďodoly, ktorá má 2 km |
| Hlavný vodný tok | Biely potok |
Vodstvo a plesá
Dolinou preteká Biely potok napájaný z potokov troch dolín, Zeleného, Bieleho a Napájedlového potoka.
Záverečná časť doliny prechádza do Doliny Bielych plies, kde sa nachádza najväčšie zoskupenie jazier a to Biele plesá.
V doline Kežmarskej Bielej vody sa nachádza najväčšie zoskupenie jazier a to Biele plesá.
Potok Biela voda je tu menší a podstatne menej dravý, čo vidíme na jednej malebnej čistinke, kde preteká tesne povedľa chodníka.
Miesto je to utešené, trochu sa tu osviežime, nezdržujeme sa tu však dlho, keďže sme blízko Veľkého Bieleho plesa, prvej dnešnej prírodnej atrakcii.
Pri rázcestníku Veľké Biele pleso sa nachádza prístrešok, kde si dávame dlhšiu pauzu.
A uprostred tejto krásy, priamo pred nami, leží samotné Veľké Biele pleso.

Tri hlavné odvetvia doliny
Dolina Zeleného plesa
Dolina sa rozdeľuje na tri odvetvia: Dolinu Zeleného plesa, Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly.
V hornej časti sa dolina Zeleného plesa stáva najvýznamnejším východiskom k viacerým vysokohorským trasám a horolezeckým cieľom.
V doline Zeleného plesa, pri rovnomennom plese stojí Brnčalova chata.
Chata pri Zelenom plese (1551 m.n.m.) je otvorená celoročne. Nachádza sa v doline Zeleného plesa.
Okolo plesa sa vystriedalo niekoľko chát, ktoré boli zničené víchricou, či požiarmi.
Prví návštevníci Zeleného plesa najprv nemali možnosť tu prenocovať. V roku 1876 vyrástla na neďalekej Rakúskej poľane prvá útulňa s názvom Egidova chata, ktorá bola r.
Dolina Bielych plies
Dolina Bielych plies, ako sa záver doliny Kežmarskej Bielej vody nazýva, je jednoducho úchvatná.
Priamo od odpočívadla nad nami vyrastá zvláštny oblý kopec, ktorým je Belianska kopa.
Napravo od nej vidíme časť východného hrebeňa Belianskych Tatier, s trojvrcholom Košiare či Predné Jatky (prípadne obe).
Naľavo od Belianskej kopy leží Predné Kopské sedlo, kam budeme pokračovať po pauze.
Samotné sedlo je však vidieť len od južného okraja plesa v mieste jeho odtoku.
Ďalej sa tiahne zaujímavá skalnato-trávnatá rázsocha, dvíha sa postupne až k Jahňaciemu štítu, ktorý celému okoliu jednoznačne kraľuje.
Fešák Jahňací štít má vedľa seba svojho rozoklanejšieho a zjazvenejšieho suseda, ktorým je Kozí štít.
A spoza oblých, kosodrevinou pokrytých svahov, ktoré sa k nemu dvíhajú od plesa, nás zdravia impozantné štíty, medzi ktorými sa vďaka budove na vrchole dá rozoznať Lomnický štít.
Aj odtiaľ je najvýraznejší Malý Kežmarský štít, tesne vedľa ktorého sa vypína vrchol jeho vyššieho súrodenca, Kežmarského štítu a zdanlivo tak tvoria akoby jeden celok.
Musím uznať, že lokalita plesa je vskutku nádherné miesto, ktoré žiaľ, musíme opustiť, keďže čas sa nijakovsky nedá zastaviť.
Predné Meďodoly
Najdlhšia z nich je dolina Predné Meďodoly, ktorá má 2 km a jej severná časť patrí do Belianskych Tatier.
Najkrajší prechod medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami vedie cez Veľké Biele pleso a Kopské sedlo.
Pekný pohľad nabok do Predných Meďodolov a na hrebeň Jatiek nad nimi tu v konkurencii ostatných scenérií úplne zaniká, čo svedčí o tom, akým úchvatným miestom je celé Kopské sedlo.
Turistické chodníky a prístup
Prístup k Chate pri Zelenom plese
K Brnčalovej chate pri Zelenom plese z Tatr. Lomnice modro zn. turistickým chodníkom cez Tatranské Matliare k Šalviovému prameňu a ďalej žltou zn. k Brnčalovej chate.
Trasa Biela voda - Rázcestie nad Matliarmi - Šalviový prameň - Veľké Biele pleso - Kopské sedlo - Pod Muráňom - Tatranská Javorina
Ráno totiž nechávame auto v Tatranskej Javorine a autobusom sa cez Ždiar presúvame na južnú stranu Tatier, presnejšie na zastávku Biela voda.
Až tu začína samotná túra.
Prvé metre vedú „vďaka“ kalamite otvorenejšou krajinou, naľavo pred nami dominuje celej scenérii Lomnický štít a spol.
Chodník nezadržateľne mieri medzi dva zalesnené kopce, ktoré vytyčujú Dolinu Kežmarskej Bielej vody.
Ide o Malú Svišťovku naľavo a Stežky napravo.
Na dne doliny pri jej ústí, niekde pri Rázcestí nad Matliarmi však stromy sú a vchádzame do ich príjemného tieňa.
Zároveň k nám dolieha hukot horskej bystriny Kežmarská Biela voda, ktorá dala celej doline meno, a ktorá v úzkej časti doliny tečie neďaleko chodníka.
Celým úsekom až po Šalviový prameň vedie pohodlná, široká cesta.
Od rázcestníka Šalviový prameň však pokračujeme prakticky sami, je evidentné, že absolútna väčšina turistov to má namierené k Zelenému plesu.
Výstup k Veľkému Bielemu plesu
Pokračujeme po modrej, neustále v tieni lesa, hukot vody sa od nás postupne vzdiali, ako sa chodník dvíha z dna doliny po jej úbočí.
V jednom mieste vchádzame do úseku lesa napadnutého lykožrútom, čo nám umožňuje pomedzi suché stromy zbadať, že sme výraznejšie pokročili do vnútra tatranskej krajiny.
V podstate sa pozeráme do susednej doliny Zeleného plesa či skôr na vrchy, ktoré ju lemujú.
Opäť sa vnárame do zatiaľ zdravého lesa, stúpanie naberá na intenzite, tu sa otvárajú v poraste prvé okienka, odkiaľ máme krásny výhľad na hradbu, ktorú tvorí Veľká Svišťovka a hlavne majestátne Kežmarské a Pyšné štíty.
Severná stena Malého Kežmarského štítu pôsobí neuveriteľne, akoby niekto z hory tretinu jednoducho odlomil.
V miestach, kde to les vzdáva a vlády sa ujíma kosodrevina, sa stúpanie zmierňuje.
Je zrejmé, že sa nachádzame v závere doliny Kežmarskej Bielej vody.
Pri rázcestníku Veľké Biele pleso sa nachádza prístrešok, kde si dávame dlhšiu pauzu.
Stretáme tu po dlhej dobe prvých ľudí, ktorí ale pokračujú ďalej, a tak máme celé Veľké Biele pleso sami pre seba.
Nastáva náš tradičný scenár, deti k vode a ja neviem, kam skôr namieriť objektív.
Tieto scenérie sú niečo úplne iné, ako to, čo sme v Tatrách doteraz videli a popísali v našich predchádzajúcich článkoch z tatranských dolín.
Možno o trošičku menej majestátne, avšak o to viac malebné.
Krásu krajiny jednoznačne umocňuje svieža zeleň všade okolo nás prekrytá modrou oblohou, aká dokáže byť iba v týchto výškach.
Prechod cez Kopské sedlo
Chodníčkom sa dvíhame do Predného Kopského sedla, najvyššieho bodu dnešnej túry.
Spája Beliansku kopu s Jahňacím štítom a do Doliny Bielych plies, odkiaľ sme sem vystúpali, spadá strmými trávnatými svahmi.
Je čas obeda, tak sa tu v tráve usádzame a vychutnávame si piknik s exkluzívnym výhľadom ponad Dolinu Bielych plies až kamsi po Kojšovskú hoľu vo Volovských vrchoch.
Rozoznať sa dajú tiež zahmlené obrysy Slanských vrchov, čo je na vrchol leta celkom dosť (cez 100 km).
Lúkou Kopského sedla sa po obede presúvame na jeho opačný, severný okraj, kde sa pred nami otvára nemenej impozantný pohľad ponad Zadné Meďodoly až po oravské hory Pilsko a čiastočne Babiu horu na obzore.
Nebyť škaredých fľakov lykožrútom zničených lesov, dolina Zadné Meďodoly by kľudne mohla súťažiť o titul najkrajšia dolina Tatier.
Tieto nádherné scenérie sa nedajú odbyť len nejakým pohľadom počas chôdze, tak sa tu opäť skladáme a dávame si výhľadovú prestávku, z čoho sa pochopiteľne najviac tešia decká.
Tento typ túry sa im začína páčiť.
Zostup cez Zadné Meďodoly a Javorovú dolinu
Prichádzame k rovnomennému rázcestníku, kde je niekoľko ľudí, keďže sem vedie chodník zo Ždiaru.
Stále je to však skoro ľudoprázdne, berúc do úvahy, že sú prázdniny a slnečný deň.
Odteraz nás čaká iba zostup do krásnej doliny Zadných Meďodolov, tak máme výbornú náladu.
Výhľadovým chodníčkom vinúcim sa úbočím belianskych velikánov postupne klesáme dole do doliny, až prídeme na krásnu alpínsku lúku s úžasnými pohľadmi na masív Jahňacieho štítu na jednej strane a južné svahy najvyšších belianskych štítov na strane druhej.
Na jej konci chodník vchádza do tieňa lesa a zakrátko prichádzame k odpočívadlu pri studničke s drevenými medveďmi.
Doplňujeme čerstvú vodu a povedľa Meďodolského potoka mašírujeme lesom, spočiatku zdravým, neskôr žiaľ, aj tým zničeným.
Prechádzame okolo sútoku Meďodolského potoka s Kolovým potokom, ktorý priteká bočnou dolinou z Kolového plesa.
Nakoniec prichádzame do úzkeho skalného kaňonu, ktorý sa nazýva tiesňava Bránka.
Vytvoril ju Meďodolský potok od poslednej doby ľadovej eróziou dna dolomitového skalného skoku.
Je to zároveň symbolická, z nášho pohľadu výstupná brána z doliny Zadné Meďodoly.
Záverečný úsek dnešnej túry povedie Javorovou dolinou.
Spočiatku kráčame lesnou cestičkou s častým pohľadom na neuveriteľné kolmé skalné steny vrchu Muráň, znehodnocovaným poničeným lesom pod ním.
Nasleduje posledné pekné miesto dnešnej túry, rozľahlá lúka priamo pod Muráňom, s horárňou a rovnomenným rázcestníkom na druhej strane mosta cez riečku Javorinka.
A odtiaľ už len, či skôr ešte, dnešná najmenej vábna pol hodinka po asfaltovej ceste do Tatranskej Javoriny.
Most aj cesta budú asi vyzerať ináč, boli zničené letnými záplavami (júl 2018) a v čase písania textu prebiehajú rekonštrukčné práce.

Ďalšie turistické možnosti
Cez Zelené pleso na Jahňací štít
Veľmi pekná celodenná túra pre náročnejších a zdatnejších turistov.
Na Jahňací štít je možné dostať sa rôznymi spôsobmi.
Najkratšia cesta vedie od zastávky Biela voda na Chatu pri Zelenom plese , 2,5 hodiny (), kde ideme pohodlným chodníčkom miestami v lese, miestami otvoreným priestranstvom, vo vyšších polohách s výhľadmi aj na Belianske a Vysoké Tatry […]
Po Tatranskej magistrále
Celodenná túra v Belianskych Tatrách pre milovníkov menej frekventovaných turistických chodníkov.
Je to prvá časť prechodu Tatier po tatranskej magistrále: Ždiar - Monkova dolina, Kopské sedlo - Zelené pleso.
Túru začíname v osade Ždiar - zastávka Tatra, vydáme sa smer Rázcestie Monkova dolina 0,35 h (), odtiaľ pokračujeme miestami strmým stúpaním po lesnom i kamennom […]
Po Tatranskej magistrále zo Zeleného plesa
Prechod tatranskou magistrálou z Chaty pri Zelenom plese cez Veľkú Svišťovku, Skalnaté pleso a na Zamkovského chatu.
V úseku Chata pri Zelenom plese - Veľká Svišťovka sa jedná o náročnejšiu túru miestami v exponovanom teréne istenú reťazami.
Je krajšie túru absolvovať opačným smerom, vtedy sa nám naskytnú výhľady na Zelené pleso ako na dlani, na […]
Z Belianskych do Vysokých Tatier
Veľmi príjemná túra z Tatranskej Kotliny cez Chatu Plesnivec na Veľké Biele pleso, kde uvidíme zaujímavý prechod medzi Belianskymi a Vysokými Tatrami.
Začíname v Tatranskej Kotline na zastávke Čarda, odkiaľ vedie najjednoduchšia trasa na chatu 1,55 h () a dostaneme sa sem pohodlným lesným chodníčkom.
Turistický chodník začína hneď pri hlavnej ceste buď pri zastávke […]
Chaty a ubytovanie
Chata pri Zelenom plese
Dnes sa v doline nachádzajú dve funkčné chaty - Chata pri Zelenom plese a Chata Plesnivec.
Chata pri Zelenom plese (1551 m.n.m.) je otvorená celoročne.
Nachádza sa v doline Zeleného plesa.
Ubytovacie možnosti: V doline Zeleného plesa, pri rovnomennom plese stojí Brnčalova chata.
Chata Plesnivec
Chata Plesnivec je jediná vysokohorská chata na území Belianskych Tatier.
Prístupná je celoročne.
Nachádza sa na južnom úbočí ich hlavného hrebeňa, pod bralami Skalných vrát.
Na chatu sa možno dostať z obce Tatranská Kotlina z autobusovej zastávky Čarda za cca 1,50 hod., z Kežmarských Žľabov cca 1,55 hod. alebo z chaty pri Zelenom plese cca […]
História sprístupnenia
Dolina bola sprístupnená turistickými chodníkmi v 70.rokoch 19.storočia.
Prvou známou turistkou v tejto doline bola kežmarská hradná pani Beáta Laski-Kościelecka, ktorú za tento počin čakal trest, manžel ju dal zamurovať do komnaty na Kežmarskom hrade.
Prví návštevníci Zeleného plesa najprv nemali možnosť tu prenocovať.
V roku 1876 vyrástla na neďalekej Rakúskej poľane prvá útulňa s názvom Egidova chata, ktorá bola r.
Čo robí dolinu výnimočnou
Dolina je prudko fotogenická, s výnimkou úvodných a záverečných lesných pasáží si fotoaparát neoddýchne.
Či Dolina Bielych plies, či samotné Kopské sedlo, alebo Zadné Meďodoly.
Všetko sú to klenoty tatranskej prírody, ktoré je nevyhnutné vidieť naživo, aby človek úplne ocenil ich krásu.
Trávnatý charakter miest im dáva vyniknúť najmä vo sviežej letnej zeleni, obzvlášť v kombinácii so svetlými vápencami a dolomitmi na belianskej strane.
Slnečný prázdninový deň spôsobuje, že aj o ôsmej ráno tu začína byť celkom rušno.
Od rázcestníka Šalviový prameň však pokračujeme prakticky sami, je evidentné, že absolútna väčšina turistov to má namierené k Zelenému plesu.
Výhodou prechodu cez Kopské sedlo je, že ponúka asi najmenej namáhavý prechod Tatrami.
Zvládli sme ju aj s našimi školákmi bez nejakých následkov, preto ju môžeme vrelo odporučiť aj pre rodinky s trochu väčšími deťmi, ktoré majú čo-to pochodené, aby si to mohli užiť naplno.
Chata pri Zelenom plese 23.3.2019 z Bielej Vody (turistika Vysoké Tatry)
Praktické upozornenia na túru
Veľmi pekná celodenná túra pre náročnejších a zdatnejších turistov.
Úsek Chata pri Zelenom plese - Veľká Svišťovka je náročnejšia túra miestami v exponovanom teréne istenú reťazami.
Najjednoduchšia trasa na Chatu Plesnivec z Tatranskej Kotliny vedie pohodlným lesným chodníčkom.
Pri plánovaní trasy z Tatranskej Javoriny treba počítať so záverečným úsekom po asfaltovej ceste.
Most aj cesta budú asi vyzerať ináč, boli zničené letnými záplavami (júl 2018) a v čase písania textu prebiehajú rekonštrukčné práce.
tags: #dolina #bielej #vody #kezmarskej