Devínska Kobyla: trasa k rozhľadni, výhľady a možnosti výstupu

Premýšľate, kam na výlet do prírody neďaleko Bratislavy? Vyberte sa za krásnymi panoramatickými výhľadmi na jednu z najkrajších rozhľadní u nás na Devínskej Kobyle. Vedú sem turistické chodníky z Devínskej Novej Vsi, Devína, Dúbravky a Karlovej Vsi.

Devínska Kobyla je najvyšší vrch Devínskych Karpát a Bratislavy s nadmorskou výškou 514 m. Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je významná botanickou rozmanitosťou i národnou prírodnou rezerváciou.

Rozhľadňa Devínska Kobyla sa nachádza na križovatke obľúbených turistických trás s dobrou dostupnosťou. Dostanete sa sem z Dúbravky, Karlovej Vsi, Devína a Devínskej Novej Vsi.

Rozhľadňa Devínska Kobyla panoramatický výhľad

Rozhľadňa Devínska Kobyla

Od júla tohto roka má Devínska Kobyla novú atrakciu. Je ňou unikátna rozhľadňa s perfektnými výhľadmi na Bratislavu a susedné krajiny.

Vyhliadková veža Devínska Kobyla vás zaujme netradičným tvarom i výhľadmi. Pripomína čosi ako modlivku, alebo bodliak. Symboly tunajšej vzácnej fauny a flóry.

Rozhľadňa na Devínskej Kobyle v Bratislave, nad mestskou časťou Devínska Nová Ves je turistickou vyhliadkovou vežou celkom kuriózneho tvaru. Pripomína čosi ako modlivku, alebo bodliak. Symboly tunajšej vzácnej fauny a flóry.

Má viacero podlaží prepojených klasicky schodíkmi. Počas výstupu na vyše 21-metrovú konštrukciu vás čaká viacero plošín, na ktorých si môžete oddýchnuť i pokochať sa výhľadmi. Celkovo sme ich napočítali 112.

Nie je to len taká obyčajná rozhľadňa, ale veľmi pekný architektonický kúsok. Na svedomí ju má architektonické štúdio Šebo Lichý. Pri dizajne veže sa inšpirovali miestnou faunou a flórou.

Architekti sa snažili bielou farbou stavby dosiahnuť, aby sa rozhľadňa nad Devínskou Kobylou akoby vznášala, strácala v oblakoch. Takisto sa vzal do úvahy jedinečný fenomén tohto miesta - z jedného štátu dovidíte do troch ďalších.

Výhľadové plošiny sú preto situované na rôzne výšky a smery. Architektonické prvky rozhľadne sú inšpirované miestnou flórou a faunou. Vychádzalo sa z podobizne modlivky či bodliaka.

Hoci klasická predstava o vyhliadkovej veži v prírode je, že by mala byť z dreva, podľa slov staviteľov oceľová môže byť ekologickejšia. Dokáže totižto vydržať aj stovky rokov.

Vyhliadkových miest je tu mimochodom viacero. Z každého sú minimálne 180 stupňové výhľady. Z najvyššej vyhliadkovej plošiny je potom 360 stupňový panoramatický výhľad.

Okraje vyhliadok sú doplnené o popisy jednotlivých výhľadov. Takže budete vedieť, kam sa pozeráte a čo uvidíte. Na najvyššej vyhliadke je tiež ďalekohľad, ktorý po vhodení euromince môžete niekoľko minút používať.

Schody vyhliadkovej veže sú dobre schodné a pohodlne po nich prejdú aj deti. Nie každému bude zrejme vyhovovať to, že schody sú mriežkované a teda do značnej miery budete vidieť priestor pod nohami.

Konštrukcia rozhľadne pôsobí pevne a aj na najvyššom vyhliadkovom stupni sme nemali pocit, že by to s nami výraznejšie hádzalo. Vrchná plošina však pôsobí poriadne vzdušne.

Výhľady z Devínskej Kobyly

Nebudeme vás naťahovať a hneď v úvode tejto sekcie môžeme skonštatovať, že výhľady z rozhľadne Devínska Kobyla patria medzi to najlepšie, čo môže Bratislava v oblasti Malých Karpát ponúknuť.

Výhľady z vyhliadkovej veže sú panoramatické, na všetky svetové strany. Jedine, čo vám v rozhľade tak trocha bude brániť je neďaleký vysielač, ktorý však s trochou zručnosti môžete tiež využiť do vašich fotografických kompozícií.

Na Bratislavu, do Rakúska, Maďarska i Česka. Ak budete mať šťastie na ideálne počasie, možno v diaľke zazriete aj obrysy Álp.

Výhľad na západ: Rakúsko, Záhorie a Alpy

Pri pohľade na západ sa vám naskytne pohľad na rozľahlé polia Záhoria, ktoré sa postupne zmenia na pohoria až veľhory (Alpy).

Ak sa pootočíte o 90 stupňov, smerom na západ, pripravte sa hlavne na roviny a rozľahlé polia v Rakúsku. Avšak za dobrej viditeľnosti to budete mať aj s kulisou vrcholkov Rakúskych Álp.

Krásny výhľad z rozhľadne na Devínskej Kobyle je tiež na rakúsky zámok Schloss Hof a k nemu vedúci ikonický Cyklomost slobody.

Severozápadnejšie váš pohľad spočinie na zámku Schloss Hof s prekrásnymi záhradami. Týmto smerom tiež vidno koryto rieky Morava a obrysy Cyklomosta slobody.

Výhľad na juh: Bratislava, Devín a Dunaj

Keď sa otočíte na južnú stranu, naskytne sa vám očarujúci pohľad na hrad Devín a kúsok za ním zazriete veterné elektrárne v Rakúsku.

Južným výhľadom dominujú plochy políčok v oblasti rieky Dunaj a priľahlé kopce v Rakúsku, ktoré sa ťahajú od Bergu, cez Wolfshtal, až po Hainburg.

Výhľady na Hainburg a meandrujúci Dunaj sú z rozhľadne naozaj nádherné. Očami sa zastavte aj na Dunaji a jeho zaujímavých meandroch. Sledujte ich od Bratislavy až po Hainburg.

Ak sa pozorne zahľadíte a počasie bude priať, v diaľke zazriete aj Viedeň a letisko Schwechat.

Výhľad na sever: Malé Karpaty a Záhorie

Výhľadom smerom na sever dominuje masív Malých Karpát. Rozpoznateľný je ich najvyšší vrch - turistom známe Záruby.

Zhruba 15 kilometrov sa na náprotivnom kopci týči hrad Pajštún. Ďalej môžete obdivovať drobné domčeky v Stupave, malebné dedinky Mariánka a Borinka, či borovicové lesy na Záhorí.

Najzreteľnejším objektom pri pohľade na sever je jednoznačne areál automobilky Volkswagen. Výhľad je doplnený o rodinné domčeky v Záhorskej Vsi a Stupave, na úpätí malokarpatského pohoria.

Výhľad na východ: Bratislava

Na východ od rozhľadne sa môžete pokochať hlavným mestom ako na dlani. Výhľadu kraľujú Bratislavský hrad a televízna veža Kamzík.

Domáci isto rozoznajú aj jednotlivé mestské časti ako sú Dúbravka, Lamač, Karlova Ves. Ak si so sebou vezmete ďalekohľad, tak dovidíte aj do mestských častí ako sú Ružinov, Nové Mesto, Staré Mesto a Petržalka.

Výhľad na východ dopĺňa moderná zástavba na svahoch Devínskej Kobyly a panoráma Bratislavy.

Zaiste sa oplatí si privstať a ísť si z Devínskej Kobyly pozrieť i východ slnka. Rovnako pôsobivé môžu byť západy slnka na vyhliadkovej veži na Devínskej Kobyle.

Výhľad z Devínskej Kobyly na Bratislavu

Najkratšia trasa z Dúbravky

Z Dúbravky vedie na Devínsku Kobylu najjednoduchšia a zároveň najkratšia trasa. Máte na výber, či si doprajete pohodlnejšiu prechádzku po asfaltke alebo sa skryjete pred davmi na lesnej cestičke.

Ak pôjdete autobusom, túra smerom k rozhľadni vám zaberie približne hodinu a pol (5,2 kilometra, 370 výškových). Autom sa dá dostať ďalej. Až tak, že si skrátite chôdzu len na polhodinku.

Ak pôjdete autom, zaparkujte na mieste s názvom Dúbravská hlavica a odtiaľ choďte pešo po červenej turistickej značke - buď po asfaltke alebo po lesných cestičkách popri asfaltke (menej ľudí).

Za cca 30 minút sa dostanete k areálu bývalej raketovej základne a nad ňou sa týči rozhľadňa.

Cesta autom na Dúbravskú hlavicu vedie po asfaltke, ktorú využívali vojaci z tunajšej, už nefungujúcej základne. Dostanete sa na ňu od dúbravského kulturáku a Lidla.

Cesta je v mapách vedená pod príznačným názvom Vojenská cesta. Ide o poriadne strmú asfaltku a ak to tu nepoznáte, oplatí sa použiť navigáciu, aby ste sa ľahšie prekľučkovali menšími uličkami.

Celkom k nej sa však autom nebudete môcť doviezť. Z týchto miest môžete pokračovať pešo po asfaltke, alebo po červenej turistickej značke, ktorá je s ňou súbežná.

K rozhľadni to môže byť poctivá polhodina pochodu. Alternatívou pre peších môže byť lesný chodník, ktorý je paralelný s asfaltkou.

Trasa z Dúbravky bez auta

Ak nemáte auto, v pohode sa tam dostanete aj MHD-čkou. Vystúpite v Dúbravke na zastávke Alexyho a pôjdete smerom hore po ceste medzi kostolom a Lidlom až k Dúbravskej hlavici.

Cesta zo zastávky na hlavicu trvá cca 25 minút a odtiaľ je to ďalších 30 min.

Dá sa vystúpiť aj na autobusovej zastávke Vendelínska, ktorá je nad Lidlom.

Podrobný opis základnej trasy

Od zastávky MHD pred obchodným domom Lidl (oproti Domu kultúry) v bratislavskej mestskej časti Dúbravka (250 m) sa vydáme po Jadranskej ulici.

Sledujeme modré turistické značky (2436). Po ulici Strmé sady a K Horánskej studni prídeme ku Kostolu sv. Kozmu a Damiána.

Modrá značka kostol obchádza po strmej asfaltovej ceste z ľavej strany a vystupuje do lesa. Krátko vedie lesným úvalom a neskôr po nespevnenej ceste ponad záhrady.

Z niektorých miest sa ponúkajú pekné výhľady na Dúbravku. Onedlho prídeme na asfaltovú cestu, ktorá je na krátkom úseku bez turistického značkovania. Odbočíme na ňu doprava.

Cesta sa po chvíli stáva súčasťou Štefánikovej magistrály (E8, 0701) označenej červenými turistickými značkami, ktoré vedú lesným chodníkom po jej ľavom okraji.

V širokom sedle medzi Švábskym vrchom a Dúbravskou hlavicou vstúpime na rozľahlú lúku, kde sa sprava pripája žltá turistická značka. Vpravo sa nachádza stredisko rádu saleziánov.

Pokračujeme po asfaltovej ceste a asi po 100 m odbočíme doľava do lesa k smerovníku Dúbravská hlavica (360 m) na žlto značkovanú lesnú cestu (8104).

Tá striedavo mierne stúpa a klesá a je obľúbenou trasou aj pre cykloturistov. Žltá značka asi po 2 km odbočuje z lesnej cesty prudko doľava do úžľabiny.

My pokračujeme po neznačkovanej lesnej ceste, ktorá vedie takmer po vrstevnici masívu Devínskej Kobyly. Po miernom stúpaní sa k našej trase zľava pripája červeno značkovaná turistická trasa, ktorá po niekoľkých metroch odbočuje z lesnej cesty prudko doprava.

Čaká nás pomerne strmý výstup červeno značkovaným lesným chodníkom, ktorý vedie na predvrchol Devínskej Kobyly (514 m), najvyššieho vrchu Devínskych Karpát.

Vlastný vrchol sa nachádza o pár metrov ďalej a nevedie naň turistický chodník, pretože je súčasťou bývalej protivzdušnej základne.

Smerovník Devínska Kobyla sa nachádza na malej plošine, ktorá poskytuje výhľad do Devínskej brány, na Hainburské vrchy a vzdialené predhoria Álp.

Trasa z Devínskej Novej Vsi

Najkratšia trasa na rozhľadňu Devínska Kobyla vedie z Devínskej Novej Vsi (autobusová zastávka Milana Marečka), čo ale neznamená, že je najľahšia.

Psychicky sa treba pripraviť na viac než 350 výškových metrov len na 3 kilometroch. Zopár výškových metrov a necelý kilometer sa dá ušetriť, ak sa vyveziete autom až k vodárni. Tam všetky možnosti asfaltky definitívne končia a začína sa pravá lesná túra.

Idete po zelenej značke po trase Devínska Nová Ves (Nám. 6. apríla) - Sandberg - Rovnica - Bočná cesta - Devínska Kobyla.

Zelená značka začína na Námestí 6. apríla. Vedie okolo kultúrneho domu Istra Centrum a okolo Kostola Ducha Svätého, cez námestie Jána Kostru na Lipové a na vyhliadku Rovnica. Odtiaľ pokračuje do lesa.

Na Bočnej ceste sa spája s červenou značkou vedúcou na rázcestie na vrchole Devínskej Kobyly vo výške 490 m n.

Trasa z Dlhých dielov a Karlovej Vsi je takmer rovnaká, len začiatok má iný. Spájajú sa pri Jezuitských lesoch.

Trasa z Devína

Oveľa dlhšia trasa vedie na Devínsku Kobylu z Devína. Na 12 kilometroch je však rozložené rovnaké stúpanie ako pri výstupe z Devínskej Novej Vsi (355 výškových).

Začínate pri hrade Devín, kde sa vyberiete po červenej turistickej značke. Červená značka začína pod Hradom Devín, pokračuje cez Úzky les na vrchol Devínskej Kobyly, obieha bývalú vojenskú základňu, pokračuje na severovýchod cez Dúbravskú Hlavicu, Švábsky vrch a Jezuitské lesy ponad mestské časti Dúbravka a Karlova Ves cez Mlynskú dolinu a Horský park, pokračuje ponad Patrónku a Červený most až na Kamzík.

Červená turistická značka vás zavedie najprv ku Kostolu povýšenia Svätého kríža a následne sa už stratíte v zeleni lesa. Na začiatku vás potrápi strmé stúpanie, kde sa na blatistejšom podklade môže aj šmýkať.

Pre zdatnejších turistov odporúčame túru z hradu Devín. Jednou z možností, kde začať túru na Devínsku Kobylu, je aj hrad Devín.

Pokročilým turistom by trasa nemala robiť problém. Aj s prehliadkou počítajte s časom zhruba 6 a pol hodiny (túra tam a späť + 1 a pol hodiny na hrad).

Trasa z Karlovej Vsi a Dlhých dielov

Z Karlovky začínate červenou turistickou značkou zo zastávky Kútiky a z Dlhých dielov idete zo zastávky Kuklovská po modrej turistickej značke až Jezuitským lesy.

Z Karlovej Vsi začínate zo zastávky Kútiky a z Dlhých dielov zase zo zastávky Kuklovská po modrej turistickej značke až k Jezuitským lesom. Tam sa cesty spájajú.

Ďalej vaše kroky povedú na Švábsky vrch, Dúbravskú Hlavicu a odtiaľ po červenej značke na Devínsku Kobylu.

Pripravte sa na 6 kilometrov s vyše 300 výškovými. Cyklistom sa bude najviac pozdávať trasa z Dlhých dielov a Karlovky, keďže je menej technická.

Prehľad základnej trasy

ÚsekČas
Dúbravka - Dúbravská hlavica½ hod.
Dúbravská hlavica - Devínska Kobyla1 ¼ hod.
Devínska Kobyla - Pod Devínskou Kobylou¼ hod.
Pod Devínskou Kobylou - Rovnica¾ hod.
Rovnica - Devínska Nová Ves¼ hod.
Spolu3 hod.
Prevýšenie369 m.

Pomerne ľahká a nenáročná, menej ako poldenná túra po dobre značkovaných turistických chodníkoch. Väčšiu námahu si vyžaduje len výstup na Devínsku Kobylu v prvej časti základnej trasy.

Varianty trasy

Variant I: Villa rustica

Ak chceme navštíviť archeologickú lokalitu Villa rustica, túru začneme pri zastávke MHD Technické sklo.

Zeleno značkovanou nespevnenou cestou prídeme k zvyškom rímsko-germánskej vidieckej usadlosti typu Villa rustica.

Predstavovala dobre vybavenú usadlosť, ktorá mala obytné a hospodárske priestory a kúpele. Základy rímskej architektúry kúpeľa sú zakonzervované „in situ“.

Od archeologickej lokality pokračujeme po zeleno značkovanom chodníku popri záhradkárskej osade. Miernym stúpaním zdoláme čiastočne zalesnený svah masívu Brižite.

Neskôr zídeme Brižitskou ulicou k bývalému kinu Odboj v Dúbravke. Po asfaltovej ceste odbočíme doprava a prídeme ku Kostolu sv. Kozmu a Damiána, kde sa napojíme na základnú trasu (spolu: 3 ½ hod.).

Variant II: ukončenie v Dúbravke

Ak chceme túru ukončiť v Dúbravke, tak si na rázcestí pod Devínskou Kobylou vyberieme červenú turistickú značku, ktorá obchádza masív Devínskej Kobyly a popri asfaltovej ceste klesá k rázcestiu Dúbravská hlavica, známemu z úvodu trasy.

Tu odbočíme na žltú značku a pokračujeme strmšie sa zvažujúcou lesnou cestou, ktorou zídeme na ulicu K Horánskej studni.

Trasa vhodná pre rodiny s deťmi

Pre rodiny s deťmi je najlepšia trasa z Dúbravky, ktorá je prístupná tiež pre kočíky.

Rozhľadňa je skvelý tip na výlet pre deti, aj tie najmenšie, vzhľadom na to, že dostať sa sem nie je nič náročné, pokiaľ idete z Dúbravskej hlavice.

Trasa z tadiaľ ide síce do kopca, no po asfaltke, takže technicky je to veľká pohoda. S deťmi je to isto najschodnejší variant, ktorý prejdete zhruba za 45 minút.

S kočíkom predstavuje trasa po asfaltke z Dúbravskej hlavice len minimálne problémy. Musíte sa totiž pripraviť na to, že až k rozhľadni budete kočík tlačiť neustále do kopca.

Stúpanie je však zvládnuteľné, mierne, len si kočík príliš nenaložte zbytočnosťami. Je fajn, ak vezmete partnera, s ktorým sa v tlačení vystriedate.

Tieto trasy sú vhodné pre deti i dôchodcov. Pokojne si zoberte so sebou i psíka a dodržte pravidlá jeho pohybu.

Devínska Kobyla na bicykli

Trasa je vhodná aj pre cyklistov s dobrou kondičkou, keďže sa hore šliape len do kopca.

Pre cyklistov je trasa vhodná, žiaľ len pre tých s lepšou kondíciou, kvôli tomu, že budete šliapať neustále do kopca. Cyklisti s minimálnou kondičkou sa tu vyslovene nadrú.

K rozhľadni si môžete vyjsť na horskom, alebo cestnom bicykli. Väčšina cyklotrás, ktoré sem vedú sa hodia skôr na horský bicykel, no po asfaltke z Dúbravky to zvládnete i na cesťáku.

Trasa na Devínsku Kobylu je z niektorých smerov dosť technická, čo by mali vziať do úvahy rekreační turisti i cyklisti.

Takisto niektoré cestičky sú technickejšie, plné koreňov stromov, priehlbín, kameňov. Bez kvalitného horského bicykla na Devínsku Kobylu nechoďte.

Na tejto trase sa mimochodom premávajú cyklisti a počas zjazdu tu často naberú značnú rýchlosť. Je preto dobré sa tu mať na pozore, či už zo strany peších, alebo cyklistov.

Raketová základňa

Určite odporúčame návštevu vyhliadkovej veže spojiť aj s obhliadkou areálu bývalej raketovej základne. Nájdete tam bunkre, silá a ďalšie budovy.

Devínska Kobyla je známa aj pozostatkami raketovej základne, ktorú v časoch socializmu vybudovala Československá ľudová armáda na obranu štátov Varšavskej zmluvy proti NATO.

Postavili ju v rokoch 1979 až 1983 ako obranný objekt krajín Varšavskej zmluvy proti raketám NATO. Na prevádzku základne dohliadala posádka zložená zo 140 vojakov.

Verejnosti miesto sprístupnili až v roku 2016 a odvtedy sa stalo obľúbeným cieľom turistov. Jedným z dôvodov na stavbu rozhľadne na Devínskej Kobyle bola práve bohatá história miesta.

Návštevníci majú počas výletu možnosť poobhliadnuť sa i za časmi studenej vojny. V okolí stále môžete naraziť na raketové silá určené na uloženie a vypustenie balistických rakiet.

Avšak pozor, protiraketová základňa na Devínskej Kobyle je aktuálne v dezolátnom stave a pri prechádzke preto treba zvýšiť opatrnosť.

Celý areál je pochmúrnym, tmavým miestom s množstvom zdevastovaných budov. K najzaujímavejším pozostatkom patria raketové silá, kde však nájdete len neporiadok a rozbité sklo.

Ak by ste sa tu potulovali, buďte opatrní, v teréne sa totiž nachádzajú rôzne neprehľadné betónové jamy a prekážky, či zvyšky drôtov.

Zatiaľ sa podarilo uzatvoriť niektoré šachty a uzatvoriť vchod do viacerých nebezpečných objektov.

Opuštěná raketová základna Devínska Kobyla

Príroda a chránené územie

Samotný kopec Devínskej Kobyly patrí k najkrajším a na relax najobľúbenejším lokalitám bratislavských Malých Karpát.

Nájdete tu pekné listnaté lesy, popretkávané sieťou lesných chodníčkov. Na jar sú vyplnené moriami snežienok.

Západné svahy sú chránenou lokalitou so vzácnou faunou i flórou. Nachádza sa tu významná lokalita Sandberg, ktorá predstavuje pozostatok pravekého mora, či neďaleký Waitov lom a ultrapopulárny hrad Devín.

Upozorňujeme, že v lete sa treba vybaviť repelentom, pretože komáre majú na Devínskej Kobyle tiež svoj raj.

Sandberg

Cestou na alebo z Devínskej Kobyly neobíďte ani pozostatok pravekých čias Sandberg.

Túru na Devínsku Kobylu si môžete spestriť zachádzkou ku paleontologickej lokalite Sandberg. Užite si pocit, že ste sa na chvíľu ocitli desaťtisíce rokov dozadu.

V časoch, kedy aj Bratislavu pokrývalo praveké more. Späť do doby bez ľudí vás vrátia mohutné piesočnaté útvary, desiatky druhov skamenelín, zuby žralokov, kosti opíc či pancier korytnačky rodu Trionyx.

Na Sandbergu sa tiež našli zvyšky tuleňov, nosorožcov či antilop.

Biele skaly

Z dúbravskej strany čakajú na objavenie aj Biele skaly, kde si budete pripadať ako v inom svete.

Navštívte aj ďalšie miesto, ktoré bolo kedysi morským dnom. Trafiť na Biele skaly je však i napriek značeniu dosť pátračka, niekde v blízkosti studničky cestou z Dúbravskej hlavice.

Pomaľované totemy obkolesené skalami, ktoré sú zlepencami ulít morských živočíchov, vytvárajú nezvyčajnú atmosféru. Na Bielych skalách si môžete aj dobre oddýchnuť na lavičkách, doplniť zásoby vody v dvoch studničkách a ak v ruksaku nájdete i niečo na opekanie, k dispozícii máte veľké ohnisko.

Hrad Devín a okolie

Jednou z možností, kde začať túru na Devínsku Kobylu, je aj hrad Devín. Rezervujte si hodinku až dve aj na návštevu hradu Devín, stojí to za to.

Poobdivujte z hradu Devín magický sútok riek Dunaj a Morava. Ponorte sa do podzemných priestorov a objavte život našich predkov v časoch Veľkej Moravy či neskoršieho stredoveku.

Na vaše zvedavé oči čaká viac ako 300 archeologických vykopávok.

Nás najviac zaujal okruh, ktorý si môžete spraviť od Sandbergu v Devínskej Novej Vsi, cez Devínsku Kobylu a Devín.

Tešiť sa môžete na skvelú poldňovú turistiku a ak chcete navštíviť všetky zaujímavosti po ceste, tak pokojne aj na celodenný výlet.

Uvidíte tak okrem rozhľadne a raketovej základne aj Sandberg - pieskovcovú horu s výhľadmi na rieku Moravu a Rakúsko, Waitov lom s hlavolamom, hrad Devín, sútok Moravy a Dunaja, navštíviť môžete aj miniZOO v Devíne s predstavením sokoliarov.

Okruh vedie zelenou, červenou a modrou turistickou značkou. Začať ho môžete v Devínskej Novej Vsi, či z parkoviska pod Sandbergom.

Parkovanie a MHD

Možnosti parkovania v blízkosti rozhľadne sú najmä v blízkosti supermarketov (Kraj v Devínskej Novej Vsi či Lidl v Dúbravke), hradu Devín, ale rovno pod kopcom (Dúbravská Hlavica).

V súčasnosti sa tu dá parkovať po oboch stranách cesty. Vojde sa tu niekoľko desiatok áut.

V čase špičky tu však vie byť dosť veľký chaos, najmä ak chcú autá vycúvať a otočiť sa. Cesta nie je príliš široká, najmä ak po oboch stranách parkujú autá.

V prípade, že sa sem vyberiete z Devína, odporúčame parkovať pod hradom. Parkovacie miesto tu nájdete, keďže parkovisko je dosť gigantické a aj v čase zvýšeného počtu návštevníkov na hrade sme tu zväčša auto vždy zaparkovali.

Ak sa vyberiete autom k rozhľadni na Devínskej Kobyle z Devínskej Novej Vsi, využiť môžete menšie parkovisko pod Sandbergom.

Davom sa najlepšie vyhnete, ak docestujete skoršie doobeda alebo počas pracovných dní.

Pokiaľ sa rozhodnete spraviť si výlet na rozhľadňu Devínska Kobyla bez auta, nechajte sa doviezť k turistickým trasám autobusmi: 29 (zastávky Štrbská, hrad Devín alebo Pri Sandbergu), 21 (Milana Marečka), 27 (Vendelínska), 83 alebo 84 (Alexyho).

Praktické rady pred výstupom

Výstup k rozhľadni značne závisí od varianty, ktorú si vyberiete. Devínska Kobyla disponuje i strmšími výstupmi, napríklad z Devína, Kútikov, či Devínskej Novej Vsi.

Najmenej náročné to bude, ak sa doveziete autom na Dúbravskú hlavicu, alebo MHDčkou na konečnú na Dlhých dieloch.

Z týchto miest sa príjemnými lesnými chodníčkami, po trase s prijateľným stúpaním dostanete až na vrchol Devínskej Kobyly k rozhľadni samotnej.

Možnože sú trochu náročnejšie keď tu občas nasneží. Neodporúča sa ísť hore v prípade veľmi nepriaznivého počasia. Špeciálne varovania najmä pred silným vetrom či námrazou nájdete aj na tabuli priamo pod rozhľadňou.

V blízkosti rozhľadne sa občerstvenie nenachádza. Mestské časti Devínska Nová Ves, Devín či Dúbravka však ponúkajú útulné podniky, v ktorých sa po výlete posedíte.

Pri návšteve veže treba rešpektovať prevádzkový poriadok. Pri vstupe na rozhľadňu vás privíta prevádzkový poriadok, ktorý hovorí aj o tom, že maximálne povolený počet osôb na rozhľadni je 30.

Počas víkendov a sviatkov treba kvôli zvýšenému prílivu turistov dávať väčší pozor.

KOPEC PLNÝ TAJOMSTVA - DEVÍNSKA KOBYLA

tags: #devinska #kobyla #trasa