Pracovné cesty sú bežnou súčasťou pracovného života mnohých ľudí. S vysielaním zamestnancov na pracovné cesty sa u zamestnávateľov spájajú rozsiahlejšie povinnosti, než keď zamestnanec pracuje z teplej kancelárie na Slovensku.
Zahraničná pracovná cesta znamená, že zamestnanec bol zamestnávateľom vyslaný do inej krajiny, kde vykonáva zadanú prácu v prospech svojho slovenského zamestnávateľa, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
Podľa zákona je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu poskytnúť náhradu výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s výkonom práce.
Aké náklady súvisia s pracovnou cestou
Účtujú sa náklady, ktoré súvisia s tuzemskými a zahraničnými cestami, najmä:
- cestovné všetkými druhmi dopravných prostriedkov,
- stravné,
- vreckové,
- náhrady za ubytovanie,
- ďalšie nutné vedľajšie náklady, napríklad parkovné a taxi.
Pred odcestovaním na pracovnú cestu má zamestnanec právo žiadať o poskytnutie preddavkov na pokrytie nákladov súvisiacich s pracovnou cestou. Ak zamestnanec o takýto preddavok požiada, zamestnávateľ je povinný ho zamestnancovi poskytnúť, a to do výšky predpokladaných celkových nákladov.
Cestovné poistenie pri zahraničnej pracovnej ceste
Vybaviť zamestnancovi cestovné poistenie pred vyslaním zamestnanca na pracovnú cestu medzi povinnosti zamestnávateľa nepatrí.
Povinnosťou je len preplatiť vzniknuté výdavky na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá vznikla v zahraničí.
Systém európskej zdravotnej kartičky, ktorý sa vzťahuje na krajiny Európskej únie, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko, funguje na princípe rovnosti, ktorý zabezpečuje rovnakú zdravotnú starostlivosť ako majú domáci obyvatelia.
A tento účet je zamestnávateľ pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu, podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, povinný uhradiť.
Väčšina zamestnávateľov preto krátkodobé cestovné poistenie zamestnancom neuzatvára. Tento spôsob sa môže zamestnávateľovi výrazne predražiť.
Pracovné cesty sú súčasťou mnohých firiem. Majitelia sa snažia uvažovať ekonomicky a náklady na pracovnú cestu zamestnanca eliminovať na minimum.
Investovať pár eur do krátkodobého cestovného poistenia zamestnanca v konečnom dôsledku vyjde menej ako povinnosť preplatiť niekoľkotisícové náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré zamestnancovi v zahraničí vznikli.
Hoci sa cestovné poistenie môže zdať byť zbytočnosťou, najmä pri krátkodobých cestách k susedom, reálne skúsenosti ukazujú opak.

Poistenie liečebných nákladov
Nárok na náhradu
Náhrada „poistenie liečebných nákladov“ v zahraničí sa vzťahuje výslovne len na poistenie liečebných nákladov; nevzťahuje sa na celkové tzv. cestovné poistenie, v ktorom sú zahrnuté aj iné druhy poistení.
Zamestnanec má nárok na uvedenú náhradu pri vyslaní na každú zahraničnú pracovnú cestu.
Formy poistenia
V praxi sa poistenie liečebných nákladov môže vykonať rôznymi spôsobmi:
- zamestnanec sa poistí sám,
- zamestnanca poistí zamestnávateľ individuálne,
- zamestnávateľ môže uzatvoriť s poisťovňou hromadnú poisťovaciu zmluvu.
Uvedený spôsob je finančne výhodnejší v prípade, že zamestnávateľ často vysiela zamestnancov na zahraničné pracovné cesty.
Výdavkom za „poistenie liečebných nákladov“ je platba poistného, ktoré zamestnanec, prípadne jeho zamestnávateľ musel zaplatiť príslušnej komerčnej poisťovni.
Účtovanie poistného a cestovného poistenia
Poistné súvisiace s pracovnou cestou sa účtuje ako náklad súvisiaci s pracovnou cestou. Pri účtovaní v podvojnom účtovníctve sa náklad zaúčtuje na tom nákladovom účte, na ktorom sa účtuje samotné poistné.
Pri cestovnom poistení zamestnanca je potrebné rozlišovať poistenie liečebných nákladov a celkové cestovné poistenie, v ktorom sú zahrnuté aj iné druhy poistení.
Pri účtovaní je rozhodujúci obsah poistného plnenia a súvis nákladu s pracovnou cestou, nie iba označenie poistného produktu.
Daň z poistenia
Ako správne účtovať daň z poistenia, ďalej len „daň“, u jednotlivých osôb povinných platiť daň podľa zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2019.
Predmetom dane v zmysle § 3 zákona o dani z poistenia je poistenie v odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 cit. zákona, ak je poistné riziko umiestnené v tuzemsku.
Ide o ustálené odvetvia neživotného poistenia tak, ako sú vymedzené zákonom č. 39/2015 Z. z.
Osobou povinnou platiť daň správcovi dane v zmysle § 4 ods. 1 zákona o dani z poistenia je poistník, ktorý zaplatil poistné zahraničnej poisťovni, ktorá nemá v tuzemsku pobočku.
Ak poistník preúčtuje poistné právnickej osobe, podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o dani z poistenia je právnickou osobou osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia, ktoré sa vzťahujú na poistné riziko umiestnené v tuzemsku.
Právnickou osobou v tomto prípade môže byť napríklad spoločnosť, ktorej sú náklady poistenia preúčtované.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o dani z poistenia, ak je poistná zmluva uzatvorená medzi poistníkom a viacerými poisťovateľmi, poisťovňami z iného členského štátu alebo pobočkami zahraničných poisťovní, platiteľom je ten spolupoisťovateľ, ktorý je podľa dohody uzatvorenej medzi spolupoisťovateľmi určený na zaplatenie celej dane.
Poistník a právnická osoba, teda osoby povinné platiť daň podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o dani z poistenia, účtujúce podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov, účtujú daň na tom nákladovom účte, na ktorom sa účtuje samotné poistné.
Preúčtovanie ubytovania materskou spoločnosťou
Ak materská spoločnosť refakturuje náklady na ubytovanie zamestnancov počas služobnej cesty a hotel vystavil faktúru na materskú spoločnosť, ktorá následne vystavila faktúru na dcérsku spoločnosť, náklad súvisí s pracovnou cestou zamestnancov.
Pri účtovaní je potrebné posúdiť jednotlivé položky refakturovanej faktúry samostatne.
- náklady na ubytovanie súvisia s pracovnou cestou,
- cestovné náklady súvisia s pracovnou cestou,
- parkovné, taxi a podobné nutné vedľajšie náklady súvisia s pracovnou cestou,
- iné položky sa posudzujú podľa ich skutočného obsahu a účelu.
Ak sú súčasťou faktúry od materskej spoločnosti aj iné položky, nie je vhodné posudzovať celú faktúru ako jediný druh nákladu bez rozlíšenia jej jednotlivých častí.
Účtovanie cestovných náhrad živnostníka
FO - živnostník účtujúca v sústave PÚ si uplatňuje cestovné náhrady - diéty.
Účtujú sa náklady, ktoré súvisia s tuzemskými a zahraničnými cestami, najmä cestovné všetkými druhmi dopravných prostriedkov, stravné, vreckové, náhrady za ubytovanie a ďalšie nutné vedľajšie náklady.
Pri účtovaní cestovných náhrad živnostníka je potrebné rozlíšiť vznik nákladu a jeho úhradu. Samotný náklad súvisiaci s pracovnou cestou sa účtuje na príslušný nákladový účet a následná výplata alebo úhrada sa účtuje podľa spôsobu vysporiadania.
Základná sadzba cestovnej náhrady za jeden kilometer
Zvýšenie cestovných náhrad od 1. 23. 06. 02. 06. sa týka aj zmeny základnej sadzby cestovnej náhrady za 1 km.
Pri posudzovaní nároku je potrebné porovnať rozdiely v základnej sadzbe cestovnej náhrady za 1 km a zohľadniť obdobie, v ktorom pracovná cesta vznikla.
Príklad výpočtu náhrady za použitie cestného motorového vozidla vychádza z počtu najazdených kilometrov a príslušnej základnej sadzby cestovnej náhrady za 1 km.
| Typ nákladu | Súvis s pracovnou cestou |
|---|---|
| Cestovné všetkými druhmi dopravných prostriedkov | Áno |
| Stravné | Áno |
| Vreckové | Áno |
| Náhrady za ubytovanie | Áno |
| Parkovné a taxi | Áno |
| Poistenie liečebných nákladov | Áno, pri zahraničnej pracovnej ceste |
Účtovanie finančných nákladov nesúvisiacich s pracovnou cestou
Účtujú sa náklady, ktoré súvisia s peňažným stykom podniku, teda výdavky za vedenie bankových účtov, za uskutočnenie platobných príkazov, poistné finančného majetku, náklady súvisiace so získaním bankových záruk a podobné bankové výdavky, ako aj depozitné poplatky, okrem prípadov, ak sú súčasťou obstarávacej ceny majetku.
Takéto náklady treba od nákladov na pracovné cesty a cestovné poistenie oddeliť, pretože majú iný ekonomický obsah.