Máloktorá krajina sa môže pýšiť takým množstvom jaskýň a baní ako Slovensko. Naša krajina sa môže pochváliť viac ako 7500 jaskyňami, z ktorých 20 je verejnosti prístupných. A ak vás fascinujú tieto miesta v podzemí, určite nevynechajte návštevu historických baní na strednom Slovensku, a to najmä v okolí Banskej Štiavnice a Kremnice.
Slovensko ponúka jedinečné prehliadky, kde si môžete vyskúšať tradičné banícke oblečenie a cítiť sa ako skutočný baník. Podzemné priestory sú vhodné pre milovníkov histórie, technických pamiatok, geológie aj nevšedných rodinných výletov.
Slovenské opálové bane v Červenici
Slovenské opálové bane sú podzemný zázrak Slovenska. Slovenské opálové bane sa nachádzajú medzi obcami Zlatá baňa a Červenica.
Najstaršie opálové bane na svete, ktoré nájdete v Slanských vrchoch medzi Košicami a Prešovom, sú vhodnou odpoveďou na narážku, podľa ktorej na východe nič nie je. Bane v Červenici sú zároveň jediné opálové bane v Európe, čím sa radia medzi unikát svetových rozmerov, o ktorom vie len minimum Slovákov.
V rozsiahlom banskom revíri sa nachádza 27 oficiálnych štôlni, čiže portálov cez ktoré sa vstupovalo do podzemia. Baňa má 17 podlaží, z ktorých sú 4 kompletne zatopené vodou, v týchto častiach sa dá aj potápať.
Slovenské opálové bane sú najstaršie a najrozsiahlejšie svojho druhu na celom svete. Opál sa až v 19.storočí objavuje aj v Austrálii, Mexiku, Etiópii, Peru a Hondurase.
Opál sa na našom území ťažil už v 4.storočí p.n.l. Rimanmi a Keltmi. Ťažba Slovenského opálu v Slanských vrchoch sa banským spôsobom začala v 16. storočí, kedy Rakúsko-Uhorsko dobývacie právo udeľovalo hlavne Rakúšanom a Maďarom.
Slováci tento drahokam iba ťažkou prácou dolovali z podzemia, a bohatli na ňom cudzinci. V roku 1922 sa na 90 rokov ťažba zastavila, kvôli povojnovej situácii a zmene zriadenia, a preto o Slovenský opál už nebol záujem. Až v roku 2012 získava slovenská spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o.
Ťažbu opálu v oblasti Dubníka nanovo otvorili v roku 2012. Slovenské opálové bane ponúkajú širokej verejnosti poznávaciu prehliadku bane cez portál štôlne Jozef v dĺžke 1,3 km, ktorá trvá v priemer jednu hodinu.
Cesta podzemím Slanských vrchov meria 1,2 kilometra a celá prehliadka štôlne Jozef trvá maximálne hodinu. Počas nej si môžete okrem banskej techniky a nástrojov zblízka pozrieť vzorky opálov, ktoré sú hodnotnejšie ako zlato.
Fantastický zážitok z prehliadky bane umocňuje erudovaný výklad sprievodcu, ktorý návštevníkom priblíži históriu Slovenských opálových baní, nazrie do každodenného života baníkov, na expozícii Vám ukáže aké nástroje sa v tom čase používali na dolovanie opálu.
Maximálny počet návštevníkov na jeden vstup je 20 ľudí. Na prehliadku opálových baní sa odporúčame vopred nahlásiť cez stránku opalovebane.sk. Možnosť parkovania je vo východisku v areáli návštevníckeho centra Slovenských opálových baní.

Čo uvidíte počas prehliadky
Je to Slovenský opál! Slovenský opál vyniká opalescenciou, čiže dokonalou hrou farieb.
Opál je amorfný minerál, chemicky hydratovaný oxid kremičitý, vypĺňajúci vo forme hniezd a žiliek trhliny v materskej hornine, ktorými v rámci záverečnej fázy vulkanickej činnosti prenikajú roztoky bohaté na SiO2.
Drahý opál je mliečnobiely alebo čierny a opalizuje - hrá dúhovými farbami -; ohnivý opál je žltý alebo červenkastý a môže, ale nemusí opalizovať; obyčajný opál je sivý, čierny alebo zelený a neopalizuje.
Opál z ložísk v okolí Červenice v Slanských vrchoch - mineralogicky najcennejší typ opálu a jediný drahý opál, ktorý sa vyskytuje na území Európy a Ázie - bol v roku 2016 certifikovaný pod zemepisným označením Slovenský opál.
Vyskytuje ako mliečny (biely priehľadný a polopriehľadný) alebo krištáľový (krištáľovo priehľadný a polopriehľadný) s hrou farieb viditeľnou na povrchu i vo vnútri.
Počas prehliadky uvidíte banskú techniku a nástroje, historické predmety aj vzorky opálu. K dispozícii je možnosť zakúpenia suvenírov, drobného opálového šperku z miestnej produkcie či vyrazenia pamätnej mince.
História Dubníckych opálových baní
Dubnícke opálové bane sa nachádzajú severne od obce Červenica v území jej osady Dubník v severnej časti Slanských vrchov. Boli jediné vo svete až do objavenia nálezísk v Mexiku a Austrálii v 19. storočí.
Prvá písomná zmienka o drahom opále na našom území je v povolení ťažby, vydanom cisárom Rudolfom II. v roku 1597. Nie je vylúčené, že sa na území Slovenska opál ťažil už v rímskej dobe.
Kutacia a ťažobná činnosť prebiehala vo väčšej miere od polovice 18. do polovice 20. storočia s rozmachom najmä po roku 1845, keď si bane prenajal viedenský klenotník Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt.
Sláva ešte vzrástla po prezentácii dubníckych opálov a šperkov jeho synom Adolfom Goldschmidtom na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873, na základe čoho mu panovník ako nešľachticovi udelil titul rytier a získal i pre potomkov dedičný predikát Libanka podľa tunajšej lokality ťažby.
Po prvej svetovej vojne upadajúcu ťažbu na Libanke i ostatných banských poliach v roku 1922 ukončili. Najväčší, tu v koryte potoka v Červenici v roku 1775 nájdený opál zvaný Harlekýn (594 g) je uložený v Prírodnohistorickom múzeu vo Viedni.
Tunajšie opály obľubovali členovia rodiny cisára Napoleona - cisárovná Jozefína nosila opál Trójsky oheň.
Banské chodby dosahujú v 17 horizontoch - z ktorých je päť zatopených - dĺžku asi 24 km. V rámci turistickej prehliadky však návštevníci absolvujú sprístupnenú časť štôlne Jozef.
Podzemie, netopiere a dobrodružné prehliadky
Štôlňa Jozef sa nachádza v lesnom prostredí, takže sme cestou tam aj späť mali možnosť vidieť aj zvieratá, ktoré bežne ako mestskí ľudia v takom počte nevidíme.
Priamo v bani navyše prespávajú aj vzácne druhy netopierov, pričom niektoré z nich si nedali tú námahu schovať sa hlboko v bani, preto sme mali možnosť vidieť aj schúleného maličkého netopiera.
Na trase náučného chodníka a v okolí sa vyskytujú staré banské diela. Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie v spojení s prehliadkou banského podzemia v jeho východisku.
Pre odvážnejších návštevníkov je pripravená aj prehliadka „free line“. Čľapotali sme mlákami, blúdili v podzemnom bludisku, hľadali drahokamy, testovali vodu, obdivovali kvaple, plazili sa cez kamene a pozorovali netopiere.
Po niekoľkých hodinách sme vyšli von špinaví ako malé deti z kaluže, ale s úsmevmi na perách a nadšením k slovenskému opálu.
Stačí mikina a dlhé nohavice, počas prehliadky ste v pohybe, vyzbrojení prilbou a čelovkou.
Zažili sme si objavovanie tejto bane ešte vďaka Legendáriu. Bolo to veľmi príjemné a svieže, kvalitný odborný výklad, no nie nudný. V polovici cesty milé prekvapenie, tak sme si mohli vyskúšať niečo, na čo treba i odvahy a mali sme šťastie vidieť lietať netopiera.
Pre takmer 8r. syna to bola veľká atrakcia a zábava, pričom práve z toho som mala veľké obavy.
Bane sú zaujímavé už sami o sebe, zážitok ale umocňoval aj zaujímavý výklad sprievodcu a dokopy z toho tieto dva aspekty urobili naozaj výnimočný zážitok, ktorý si plánujeme zopakovať aj v podobe ďalších možností, ktoré baňa ponúka.
Veľmi zaujímavý výklad a príjemné schladenie. Odporúčame pre rodinky s deťmi. Naša 4 ročná slečna si to užila a my s ňou.
Veľmi sa nám páčilo. Dozvedeli sme sa veľmi veľa zaujímavých informácií o histórii o tom ako sa opál sformoval. Veľmi zaujímavý výklad určite odporúčam aj pre malé deti, ktoré majú radi škriatkov.
Dovoľte mi, aby som vám poďakovala za neskutočný zážitok. Dnes sme sa s manželom zúčastnili prehliadky “free line” a ešte stále spracovávame zážitky pri prezeraní fotiek.
Jednoznačne odporúčam, baňa i sprievodcovia si zaslúžia, aby sa povedomie o nej/o nich šírilo.
Banícke múzeum v prírode v Banskej Štiavnici
Najviac pamiatok baníckeho charakteru uvidíte v Banskej Štiavnici. História mesta Banská Štiavnica je úzko spojená s ťažbou nerastného bohatstva ako aj rúd drahých a farebných kovov.
V prírode Banskej Štiavnice v malebnom údolí pod tajchom Klinger na okraji mesta sa nachádza Banské múzeum v prírode (banský skanzen). Najstaršiu banícku expozíciu a zároveň jednu z najrozsiahlejších na Slovensku nájdete v Banskej Štiavnici.
Nachádza sa v nádhernom údolí asi kilometer od centra mesta, priamo pod tajchom Klinger. Prehliadka podzemnej expozície začína v štôlni Bartolomej.
Banské múzeum v prírode nie je žiadnou sterilnou budovou, pri jeho návšteve totiž navštívite pôvodné banské priestory pod zemou, ale aj na povrchu.

Štôlňa Bartolomej
Najvzácnejším exponátom podzemnej časti múzea je gápeľ na konský pohon. Vonkajšej časti expozície dominuje Kachelmanov ťažný stroj, ktorý sa pričinil o záchranu baníctva v Štiavnici a je symbolom technického pokroku v celosvetovom meradle.
Okrem tejto pamiatky však odporúčame venovať pozornosť aj Geologickému náučnému chodníku s desiatkami stanovíšť, ktoré vám detailne priblížia geologický vývoj Slovenska.
Najväčší zážitok sa však skrýva za tým, čo nie je na prvý pohľad viditeľné. To platí aj o útrobách štôlne Bartolomej, ktorej prehliadka trvá asi 90 minút.
Ak sa vám pošťastí rovnako ako nám, sprevádzať vás ňou bude bývalý baník, ktorý o banskej činnosti dokáže povedať viac ako akýkoľvek sprievodný leták.
Keďže je expozícia venovaná práci baníkov, všetko, čo tu uvidíte, vyzerá presne ako pri reálnej bani - miniatúrne vlakové súpravy na prepravu baníkov a hornín, taktiež podzemné bagre, nakladače, ale aj stôl prestretý k štedrej večeri. Prácu v bani totiž neprerušil žiadny sviatok.
V útrobách štôlne Bartolomej to vyzerá presne tak, ako by sa v nej ťažilo ešte aj dnes.
Ďalšie miesta v Banskej Štiavnici
Návšteve Banskej Štiavnice sa určite oplatí venovať viac času. Okrem spomínaného Banského múzea v prírode odporúčame zavítať aj do štôlne Glanzenberg, ktorú od polovice 18. storočia navštívilo viacero významných osobností.
Medzi prvými napríklad František Štefan Lotrinský - manžel Márie Terézie.
Ďalšia, respektíve úplne prvá zastávka pri návšteve Štiavnice by mala smerovať k rozsiahlej banskej expozícii Kammerhof. Tá je venovaná banskej technike, školstvu, oblečeniu, baníckym tradíciám, ale napríklad aj umeniu s banskou tematikou.
V Banskej Štiavnici je tiež Mineralogické múzeum s malou baníckou chodbou a klopačku, pomocou ktorej v minulosti zvolávali baníkov do práce.
Slovenské banské múzeum je jediné svojho druhu na našom území. Vzniklo v roku 1964 zlúčením Mestského múzea a Štátneho banského múzea Dionýza Štúra.
Vstúpte do Cesty v čase a pripravte sa na nezabudnuteľnú dobrodružnú jazdu!
Štôlňa Andrej v Kremnici
Jednou z významných baníckych oblastí je aj Kremnica, kde sa história ťažby začala rozvíjať už v 13. storočí. Kedysi tam dokonca dolovali aj zlato.
Z Banskej Štiavnice to k ďalším baniam v Banskobystrickom kraji nemáte ďaleko. Do Kremnice sa dostanete už do 40 minút autom, no pre umocnenie zážitku odporúčame jazdu vlakom cez Trať mládeže.
Pre verejnosť je sprístupnená štôlňa Andrej, ktorú sa podarilo zachovať v najlepšom stave. Banícke múzeum v Andrej štôlni ponúka prehliadku podzemia v 60-metrovej hĺbke s prilbou, čelovkou a plášťom.
Prehliadka trvá asi hodinu, počas ktorej zažijete dobrodružnú výpravu časom - štôlni Andrej sa totiž hovorí aj Križovatka storočiami.
V rámci 660 metrov dlhej prehliadky je znázornená práca baníkov zo 17. až 20. storočia. Na vlastnej koži zažijete, aké to bolo v bani nielen pracovať, ale aj žiť, jesť či oddychovať.
Budete mať príležitosť okúsiť prácu baníkov pri svetle z olejovej lampy, ale aj pri úplnej tme. Banský vláčik, ktorým baníci cestovali do rôznych častí bane, nájdete pred štôlňou Andrej.
Štôlňa Jozef v Gelnici
Rovnako ako Kremnica, rôznymi štôlňami je popretkávaná aj Gelnica. Jedinou verejnosti sprístupnenou je dedičná štôlňa Jozef v severozápadnej časti mesta.
1 500-metrová štôlňa v minulosti slúžila ako prístupné miesto do juhovýchodnej časti Gelnickej žily, no kvôli úpadku ťažby medi ju uzavreli. Svojho znovuzrodenia sa dočkala len nedávno.
Pre verejnosť ju otvorili v roku 2016 a je súčasťou Baníckeho múzea v Gelnici. Keďže Gelnica nie je úplnou mekkou turizmu, svoju návštevu štôlne musíte vopred ohlásiť.
V Gelnici a jej okolí sa nachádza množstvo zaujímavých technických pamiatok. Ak ste fanúšikom priemyselného dedičstva a okrem poznatkov radi cestujete aj za zážitkami, dajte Gelnici šancu, pretože toto mesto si pozornosť turistov určite zaslúži.
Hornonitriansky skanzen s banským vláčikom
Vďaka jednej z najobľúbenejších atrakcií malebného Hornonitrianskeho regiónu sa na chvíľu môžete vžiť do role baníkov, ktorí vyše 50 rokov fárali v bani Cigeľ.
Celková dĺžka prehliadkovej trasy podzemím má takmer 3 kilometre, no peši budete musieť zdolať iba jej 600-metrovú časť. Zvyškom vás hneď od vstupu do bane prevedie banský vláčik.
Vďaka zážitkovej jazde je teda návšteva banského skanzenu ideálna aj pre rodiny s deťmi od 6 rokov.
Baňa je unikátna tiež preto, že je súčasťou banského závodu, ktorý bol v prevádzke ešte do roku 2017. Útrobami vás budú sprevádzať tí istí baníci, ktorí tu v minulosti fárali, takže všetky informácie dostanete z prvej ruky.
Súčasťou prehliadky je okrem pútavého výkladu aj praktická ukážka stále funkčných banských zariadení.
Baňa Cigeľ je od Prievidze vzdialená len 10 minút autom, no skôr, než sem vyrazíte, svoju návštevu ohláste aspoň deň vopred.
Medvedia štôlňa v Žiarskej doline
Jedinou sprístupnenou baňou na Liptove a v Tatrách je Medvedia štôlňa v Žiarskej doline. Sprístupnená časť bane má 400 metrov a jej prehliadka trvá asi 30 minút.
Aj keď sa to môže zdať málo, za polhodinu si z Medvedej štôlne odnesiete zážitok, na ktorý budete ešte dlho spomínať.
Počas pobytu v štôlni sa dozviete množstvo zaujímavostí o práci baníkov, ktorých na tomto mieste poháňala túžba po zlata dlhé desaťročia. S fáraním sa však okrem drahých kovov spájajú rôzne nepríjemnosti.
Nepríjemní boli napríklad legendárni permoníci - banskí škriatkovia, ktorí na hlučných baníkov privolávali nešťastie. Na druhú stranu, počuť škriatkov pri práci vraj prinášalo šťastie.
Permoníci sú dnes súčasťou prehliadky Medvedej štôlne, takže jej návštevu si vďaka nim užijú aj vaše malé deti.
Expozícia štôlne sa delí na 3 úseky. Zatiaľ čo prvý je umelo osvetlený, v tom druhom si budete musieť prisvecovať čelovkami. No a v tom poslednom budete odkázaní na tradičné olejové lampy. Tak ako za starých baníckych čias.
Po návšteve štôlne si môžete výlet v Západných Tatrách predĺžiť zachádzkou do neďalekej Pribyliny alebo iných nádherných miest Liptova.
Štôlňa Starovšechsvätých v Hodruši-Hámroch
Baňa Starovšechsvätých je jedinečným miestom, kde môžete zažiť históriu banského remesla na Slovensku na vlastnej koži.
Ak vás zaujíma banícka história a baníctvo vo všeobecnosti, zaujímavým miestom na výlet pre vás bude určite dedinka Hodruša-Hámre blízko Banskej Štiavnice.
Nad malou dedinkou Hodruša Hámre, uvelebenou v pohorí Štiavnických vrchov, sa rozprestiera číre, trblietavé Hodrušské jazero, známe tiež aj ako Dolný Hodrušský tajch.
Slovenská banská cesta
Na Slovensku máme niekoľko významných baníckych oblastí. Hoci sa v súčasnosti ťaží už len na niektorých z nich, ani staré bane neupadli do zabudnutia.
Prvou zaujímavosťou je Slovenská banská cesta, ktorá združuje všetky dôležité oblasti, kde sa v minulosti ťažilo uhlie alebo polodrahokamy.
Celkovo je trasa rozdelená na sedem častí, ktoré si môžete naplánovať aj ako samostatné výlety. Počas jednotlivých zastávok sa pozriete do múzeí, uvidíte bývalé štôlne a najmä sa prejdete starými baňami.
| Oblasť | Najzaujímavejšie miesto | Charakteristika |
|---|---|---|
| Banská Štiavnica | Štôlňa Bartolomej | Najstaršia banícka expozícia |
| Kremnica | Štôlňa Andrej | Prehliadka v 60-metrovej hĺbke |
| Gelnica | Štôlňa Jozef | 1 500-metrová štôlňa |
| Červenica | Slovenské opálové bane | Najstaršie opálové bane na svete |
| Horná Nitra | Baňa Cigeľ | Banský vláčik a praktické ukážky |
| Žiarska dolina | Medvedia štôlňa | Permoníci a olejové lampy |
Ďalšie historické bane a podzemné miesta
Objavovaním ďalších jaskýň a baní na Slovensku vás čaká nezabudnuteľné dobrodružstvo plné objavov.
Ak vás lákajú jaskyne, určite sa vydajte do Slovenského raja. Čaká tu na vás niekoľko kamenných prírodných skovstov.
Dobšinská ľadová jaskyňa, zapísaná do svetového dedičstva UNESCO, ponúka úchvatnú 30-minútovú prehliadku ľadovej výzdoby. Demänovská jaskyňa v Nízkych Tatrách vás zase očarí svojimi tyrkysovými riekami a farebnými útvarmi. A nezabudnite na Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, ktorá vás prekvapí svojou pestrou krásou.
Na druhej strane, ak preferujete bane, určite navštívte Banskú Štiavnicu, kde nájdete najstaršiu banícku expozíciu. Tu môžete preskúmať štôlne Bartolomej a Glanzenberg.
Pre rodiny s deťmi je ideálnym miestom Medvedia štôlňa v Žiarskej doline, kde sa dozviete viac o banských škriatkoch.
Turistika v okolí Banskej Štiavnice a baníckych lokalít
Návštevu bane môžete spojiť s turistikou, výhľadmi, vodnými nádržami, hradnými ruinami a prírodnými rezerváciami.
V Štiavnických vrchoch leží príťažlivá tisícovka, ktorá na svojom vrchole každoročne privíta množstvo turistov. Na andezitových bralách turisticky vyhľadávaného vrchu Sitno sa nachádza rovnomenná hradná zrúcanina.
Počúvadlianske jazero, alebo tiež tajch Počúvadlo, je jazero umelého pôvodu, tzv. tajch, ktoré sa nachádza v okolí Banskej Štiavnice pri obci Počúvadlo.
Len kúsok od historického centra Banskej Štiavnice sa rozprestiera Tajch Klinger, jedno z najkrajších jazier v tomto čarovnom regióne. Richňavské jazerá sa nachádzajú na okraji obce Štiavnické Bane.
Vindšachtské jazero sa nachádza v láskavom náručí Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Evičkino jazero je umelo vybudované jazero, ktorého bohatá história siaha až do stredoveku.
Turisticky atraktívna obec Vyhne sa nachádza v Štiavnických vrchoch vo Vyhnianskej doline. Ak ste niekedy boli v obci Vyhne, možno aj vašu pozornosť upútal zaujímavý bralnatý výbežok, ktorý sa vypína priamo nad obcou.
Na úzkom výbežku Štiavnických vrchov nazývanom Brezový hrad sa nachádzajú ruiny Žakýlskeho hradu. Je jedným z najmenej známych hradov.
V očarujúcom prostredí CHKO Štiavnické vrchy, v bezprostrednej blízkosti obce Podhorie, leží jediné pleso tejto oblasti - Žakýlske pleso.
V lesoch, kúsok od obce Sklené Teplice, sa ukrývajú skromné zvyšky hradu Teplica, ktorý je medzi turistami takmer neznámy.
Prírodná rezervácia Bralce sa nachádza na úpätí Panskej hory v Štiavnických vrchoch. Jej najvyšším bodom je Panský vrch (Kečka), ktorý láka na túru už z diaľky.
Neďaleko cesty spájajúcej Banskú Štiavnicu s Krupinou sa nachádza unikátny prírodný útvar Štangarígeľ (Krupinské bralce).
V lesoch nad obcou Lehôtka pod Brehmi sa vypínajú Kapitulské skalné bralá tvorené ryolitovými lávami. Najstaršiu prírodnú rezerváciu za dávnych čias Uhorska nehľadajte nikde inde ako nad obcou Lehôtka pod Brehmi.
Červená skala má 458 m n. m. Okolie Novej Bane ponúka krásne výletné možnosti, ako stráviť popoludnie či víkend v tunajších lesoch.
Náučný chodník Zvonička vedie z Novej Bane k objektu zvonice z 19. storočia, ktorá bola postavená ako súčasť pútnického miesta Kohútovo.
Dolnoždanská skala má 612 m n. m. Ak chcete vidieť tie najkrajšie výhľady na Žiarsku kotlinu, vydajte sa na Dolnoždanskú skalu. Nachádza sa nad dedinkou Dolná Ždaňa v blízkosti Žiaru nad Hronom.
Masívny zalesnený vrch Demian má 685 m n. m. a leží v severnej časti Štiavnických vrchov. Svojimi mohutnými svahmi ohraničuje obec Hronská Breznica.
Neďaleko Krupiny sa rozprestiera prírodná rezervácia Mäsiarsky bok. Nad mestom Žiar nad Hronom sa vypína nevysoký, ale zato medzi miestnymi veľmi obľúbený vrch, ktorý nesie názov Šibeničný. Šibeničný vrch má 384 m n. m.
Priesil má 747 m n. m. Krásna dedinka Tekovská Breznica je zovretá v náručí juhozápadného výbežku Štiavnických vrchov.
Na zalesnenom vrchu Hrádok, ktorý sa týči na západnom okraji Štiavnických vrchov, stál kedysi stredoveký hrad Bzenica.
Turistika v pohorí Pohronský Inovec
Pohronský Inovec je spleťou atraktívnych turistických chodníčkov, ktoré ponúkajú vynikajúcu, a pritom nenáročnú turistiku.
Najkrajším vyhliadkovým miestom v pohorí Pohronský Inovec je zrejme Sedlová skala, ktorá má 778 m n. m.
Vojšín má 819 m n. m. a je tretím najvyšším vrchom pohoria Pohronský Inovec. Nachádza sa v blízkosti niekdajšieho slobodného kráľovského a banského mesta - Nová Baňa.
Prírodná rezervácia Bujakov vrch sa nachádza na hranici obcí Veľká Lehota a Nová Baňa. Náučný chodník Vojšín je vybudovaný medzi osadou Stará Huta v Novej Bani a obcou Malá Lehota.
Veľký Inovec má 901 m n. m. Očarujúce pohorie Pohronský Inovec ponúka turistom množstvo atraktívnych chodníkov.
Hrady, bralá a prírodné rezervácie pri baníckych regiónoch
Ruiny Pustého hradu sa nachádzajú neďaleko Zvolena nad sútokom riek Hron a Slatina.
Jastrabská skala má 684 m n. m. a hrdo sa týči na úbočí Kremnického údolia, medzi bránou do Kremnických vrchov, Starou Kremničkou a Bartošovou Lehôtkou.
Ohromujúca sila prírody vykúzlila nad obcou Turová skutočný prírodný skvost. Ak sem raz zavítate, budete mať pocit, akoby ste sa ocitli v Slovenskom raji.
Maličká obec Kľak je obkolesená statným pohorím Vtáčnik. Pokutský vodopád sa nachádza v CHKO Ponitrie.
Hradisko Krivín je prírodná lokalita sopečného pôvodu. Konkrétne ide o zalesnené skalné bralá vypínajúce sa nad riekou Hron neďaleko obcí Psiare a Rybník.
Krupinská planina je lokalitou ako stvorenou pre dobrodruhov.
Čo si naplánovať pred návštevou bane
- Na prehliadku opálových baní sa odporúčame vopred nahlásiť cez stránku opalovebane.sk.
- Maximálny počet návštevníkov na jeden vstup do Slovenských opálových baní je 20 ľudí.
- Pri návšteve bane Cigeľ svoju návštevu ohláste aspoň deň vopred.
- Keďže Gelnica nie je úplnou mekkou turizmu, svoju návštevu štôlne Jozef musíte vopred ohlásiť.
- Na prehliadku si vezmite mikinu a dlhé nohavice.
- Počas prehliadky ste v pohybe, vyzbrojení prilbou a čelovkou.
- Na trase náučného chodníka a v okolí Slovenských opálových baní sa vyskytujú staré banské diela.
Veľmi zaujímavý výklad a príjemné schladenie robia z návštevy bane vhodný program aj počas horúceho leta. Bane ponúkajú spojenie histórie, geológie, techniky a aktívneho cestovania, pričom jednotlivé lokality sa dajú zaradiť do víkendových výletov s turistikou v okolitej krajine.