Akustický komfort patrí medzi základné podmienky kvalitného hotelového ubytovania. Neustále sa zvyšujúci počet sťažností obyvateľov novostavieb bytových domov na hluk prenikajúci zo susedných priestorov stavby by mal byť podnetom na zamyslenie sa pre projektantov stavieb, ale aj realizačné firmy.
Pri návrhu a realizácii konkrétnej stavby treba rešpektovať účel, ktorý budú izolované miestnosti spĺňať, i to, aké priestory majú rozdeľovať. Všetky požiadavky na akustické vlastnosti stavebných celkov a veľkých objektov sú zakotvené v technickej správe, ktorá je súčasťou projektovej dokumentácie.
Prečo je akustika v hoteli dôležitá
Na zvýšenie komfortu bývania v obytnom priestore či skvalitnenie pracovného prostredia v prevádzkových objektoch má vplyv aj skladba podlahovej konštrukcie, ktorá by okrem tepelnoizolačnej schopnosti mala spĺňať aj príslušné akustické požiadavky.
V hotelových objektoch sa tento princíp týka najmä izieb, chodieb, schodísk, výťahových šácht, kúpeľní, reštaurácií, konferenčných priestorov, technických miestností a prevádzok umiestnených nad sebou alebo vedľa seba. Dôležitým faktorom podlahových konštrukcií je ich schopnosť akusticky izolovať, to znamená eliminovať šírenie hluku medzi jednotlivými podlažiami.
Samostatným závažným problémom v súčasnosti v prípade novostavieb bytových domov je štrukturálny hluk, ktorý tvorí takmer polovicu hlukových problémov na stavbách. Šírenie hluku z prevádzky výťahov, kotolní, výmenníkových staníc, strojovní VZT a chladenia, zo zariaďovacích predmetov v kúpeľniach je, najmä v prípade obytných miestností, kde v nočnom čase dochádza k výraznému poklesu hladiny hluku pozadia, veľkým problémom.
Výrazný vplyv na celkové hlukové pomery v obytnom dome majú taktiež vertikálne šachty spájajúce často hlučné polyfunkčné priestory na najnižších podlažiach budov s obytnými priestormi na vyšších podlažiach.

Normy a prípustné hodnoty hluku
Požiadavky na zvukovoizolačné vlastnosti jednotlivých konštrukcií stanovuje norma STN 73 0532 - Akustika - Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností deliacich konštrukcií medzi miestnosťami a obvodových plášťov budov (ČSN 73 0532: 2000, při akceptaci změny 1/2005 - Akustika - Ochrana proti hluku v budovách a souvisící akustické vlastnosti stavebních výrobků - Požadavky).
Tie sú jednoznačne určené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu, číslo 549/2007 Z. z.
V súlade s vyhláškou je prípustnou hodnotou určujúcou veličinu hluku vo vnútornom prostredí budov 40 dB cez deň a 30 dB večer. Tieto hodnoty sú platné pre obytné miestnosti, ubytovne, domovy dôchodcov, škôlky a jasle.
| Priestor alebo situácia | Požadovaná hodnota |
|---|---|
| Vnútorné prostredie budov cez deň | 40 dB |
| Vnútorné prostredie budov večer | 30 dB |
| Jednotlivé miestnosti toho istého bytu | 42 dB |
| Obytné a iné miestnosti ostatných bytov | 52 dB |
| Miestnosti druhých bytov v dvojdomoch a radových rodinných domoch, podjazdy, prejazdy, garáže, služby a prevádzkarne do 22.00 hodiny | 57 dB |
Požiadavky na izoláciu bytovej výstavby definované normou STN 73 0532 sú v rámci jednotlivých miestností toho istého bytu na úrovni 42 dB. Túto požiadavku je možné splniť použitím sadrokartónových systémových priečok a len niekoľkých konštrukcií z pórobetónu.
V prípade obytných a iných miestností ostatných bytov je na základe normy STN 73 0532 povolená hranica 52 dB, ktorú sú schopné splniť napr. sadrokartónové systémové priečky a niektoré tehlové konštrukcie.
Hranica 57 dB platí v prípade izolačných požiadaviek miestností druhých bytov v dvojdomoch a radových rodinných domoch, podjazdov, prejazdov a garáží či služieb a prevádzkární v čase do 22.00 hodiny.
Základné akustické veličiny
V stavebnej akustike sledujeme predovšetkým akustické vlastnosti materiálov a konštrukcií ako nepriezvučnosť, pružnosť, pohltivosť a dynamickú tuhosť.
Vzduchová nepriezvučnosť, na základe ktorej hodnotíme vlastnosti budovy a stavebnej konštrukcie, je jednočíselná veličina uvádzaná v decibeloch a kategorizovaná v rámci indexu vzduchovej nepriezvučnosti Rw, indexu reálnej vzduchovej nepriezvučnosti R´w a indexu štandardizovanej zvukovej izolácie DnT, w.
Vzduchová nepriezvučnosť
Je to vlastnosť podlahovej konštrukcie (v súčinnosti so stropnou konštrukciou) izolovať dve susedné miestnosti z hľadiska zvuku prenášaného vzduchom, pričom zvuk vzniká v jednej z miestností a šíri sa škárami, konštrukciou, zvislými stenami či okolitými konštrukciami.
Možno ju charakterizovať buď laboratórnou váženou nepriezvučnosťou Rw, alebo stavebnou (praktickou) váženou nepriezvučnosťou R´w.
Laboratórna vzduchová nepriezvučnosť sa posudzuje pri ideálnych podmienkach bez okolitých konštrukcií, pričom stavebná vzduchová nepriezvučnosť sa meria priamo na stavbe a zahŕňa aj vplyv okolitých konštrukcií.
V zásade sa rozdiel medzi laboratórnou (Rw) a praktickou (R´w) váženou vzduchovou nepriezvučnosťou pohybuje okolo 3 až 10 dB.
V praxi sa stretávame s rozdielmi medzi nameranou hodnotou stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti a hodnotami nameranými v laboratóriu, ktoré dosahujú 3 až 10 dB, v niektorých prípadoch i viac.
Krokový hluk
Vyjadruje schopnosť podlahovej konštrukcie tlmiť hluk, ktorý je s ňou v priamom kontakte.
Krokový hluk vzniká pri mechanických nárazoch do povrchu podlahovej konštrukcie (chôdza alebo náhodný náraz predmetu) a šíri sa ako vlnenie do okolitých, pevne naviazaných konštrukcií cez akustické mosty.
Číselne sa vyjadruje ako vážená hladina krokového hluku, či už ako laboratórna Lnw, alebo ako stavebná L´nw.
Vplyv podlahovej konštrukcie na celkovú elimináciu krokového hluku možno vyjadriť pomocou tzv.
Zvuková pohltivosť
Schopnosť materiálu, respektíve konštrukcie pohlcovať zvuk je zase charakterizovaná činiteľom zvukovej pohltivosti alfa pohybujúceho sa v rozsahu od 0 do 1, pričom nulou definujeme absolútne odrazivý a jednotkou absolútne pohltivý povrch.
Práve toto číslo vplýva na zrozumiteľnosť reči a kvalitu hudby pri rozložení zvukovej energie v uzavretom priestore.
Jednou z hlavných požiadaviek pri realizácii je predovšetkým to, aby steny čo najlepšie zvukovo izolovali jednotlivé miestnosti od seba, teda aby boli vzduchovo nepriezvučné.
Druhou požiadavkou je, aby bol v priestore príjemnejší zvuk, t. j. zabezpečiť v ňom optimálnu pohltivosť.
A posledným dôležitým kritériom je, aby steny zvukovoizolačne zodpovedali prípustným hodnotám.
Frekvencia zvuku a hotelové priestory
Ak sa na problém zvukovej izolácie pozrieme z hľadiska frekvencie zvuku, výsledky sú jednoznačné.
Človek dokáže vnímať zvuky v rozsahu 20 Hz - 20 kHz, pričom reč je na úrovni 100 Hz - 8 kHz.
Stavebná akustika je z tohto spektra schopná pohltiť zvuk v hodnotách 100 Hz - 3,5 kHz a priestorová akustika odizoluje zvuk v rozsahu 63 Hz - 8 kHz.
Najúčinnejšími sú, prirodzene, protihlukové opatrenia, ktoré dokážu zabrániť prístupu zvuku až v rozsahu 50 Hz - 10 kHz.
Pri hotelových izbách je potrebné venovať pozornosť nielen bežnej reči a televíznemu zvuku, ale aj nízkofrekvenčnému hluku technických zariadení, výťahov, vzduchotechniky a chladenia.
Ťažké plávajúce podlahy
Realizácia ťažkých plávajúcich podláh patrí v súčasnosti medzi najčastejšie konštrukčné riešenia podláh.
Do tejto kategórie možno zaradiť podlahy, ktorých plošná hmotnosť je väčšia ako 75 kg/m2.
Základom týchto konštrukcií je stropná alebo základová doska, na ktorú sa aplikuje hydroizolačná vrstva brániaca prenikaniu vlhkosti zo spodnej strany do ďalších vrstiev.
Na hydroizolačnú fóliu sa následne natesno uloží tepelná a akustická izolácia (v jednej alebo vo viacerých vrstvách).
V prípade viacvrstvovej izolácie sa odporúča spoje jednotlivých dosiek prestriedať, aby sa predišlo tvorbe akustických a tepelných mostov.
V styku stropnej konštrukcie so zvislými stenami sa po celom obvode miestnosti položia pásy izolačného materiálu (hrubé 10 až 15 mm) až do výšky budúcej roznášacej vrstvy.
Na ne sa vodotesne uloží hydroizolačná fólia, ktorá má za úlohu ochrániť izolant pred vodou z betónového poteru.
Najmä pri vláknitých izolačných materiáloch (izoláciách na báze čadičových vlákien) hrozí, že voda prenikajúca z betónového poteru výrazne zníži schopnosť tepelnej a akustickej izolácie.
Následne sa na izolačnú vrstvu aplikuje nie príliš mokrý betónový poter v minimálnej kvalite B20.
Ten možno nahradiť aj anhydritovými liatymi potermi, ktoré zjednodušujú prácu a majú dostatočnú pevnosť aj pri nižších hrúbkach (betónové potery spĺňajú pevnostné charakteristiky pri hrúbkach asi 50 až 60 mm, anhydritové potery už pri hrúbkach asi 30 až 40 mm).
Po vyzretí roznášacej vrstvy sa môže aplikovať podlahová krytina.
Plošná hmotnosť ťažkej plávajúcej podlahy v súčinnosti s vhodným druhom izolačného materiálu zvyšujú vzduchovú nepriezvučnosť celej konštrukcie.
To znamená, že takéto zloženie podlahy je z akustického hľadiska vyhovujúce.
Okrem toho možno správnou realizáciou všetkých detailov a prerušením všetkých akustických mostov (stykov akusticky tvrdých materiálov) eliminovať i šírenie krokového hluku.

Ľahké plávajúce podlahy
Toto riešenie sa využíva pri stavbách, kde sa neodporúča zanášať do konštrukcie mokrý proces.
Podlahové konštrukcie sa realizujú najmä pri zobytňovaní podkroví alebo výstavbe montovaných drevostavieb.
Do skupiny ľahkých plávajúcich podláh patria konštrukcie, ktorých plošná hmotnosť je vyššia ako 15 kg/m2 a nižšia ako 75 kg/m2.
Ich zloženie je podobné ako pri ťažkých plávajúcich podlahách.
Hlavným rozdielom je roznášacia vrstva, ktorá sa pri ľahkých podlahových konštrukciách realizuje z veľkoplošných materiálov na báze dreva (OSB dosky, preglejky, cetris dosky a pod.) alebo na báze sadrovlákna a sadrokartónu.
Pri väčšine veľkoplošných materiálov sa odporúča používať dosky hrubé 12 až 18 mm (podľa pevnosti materiálu).
Ukladať ich treba na izolačný materiál minimálne v dvoch vrstvách tak, že vrchná doska sa natočí proti spodnej o 90°.
Pre vyššiu stabilitu konštrukcie treba obe vrstvy navzájom zoskrutkovať samoreznými vrutmi.
Niektoré veľkoplošné materiály s vyššou pevnosťou možno ukladať aj v jednej vrstve.
Ich hrúbka však musí byť väčšia ako 22 mm a spoje jednotlivých dosiek musia byť realizované na pero a drážku (polodrážku).
Ľahká podlahová konštrukcia je z akustického hľadiska vhodná najmä pre stropné konštrukcie s vyššou plošnou hmotnosťou.
Jej kombinácia spolu s ťažšou konštrukciou stropu zabezpečí dostatočnú vzduchovú nepriezvučnosť celého systému.
V prípade montovaných drevostavieb možno na zvýšenie celkovej plošnej hmotnosti použiť roznášacie dosky so zvýšenou objemovou hmotnosťou (cementovláknité dosky a pod.).
Použitie vláknitých izolačných materiálov a správna realizácia všetkých detailov umožňujú elimináciu akustických mostov, čím sa zabráni šíreniu krokového hluku.
| Typ podlahy | Plošná hmotnosť | Typická roznášacia vrstva |
|---|---|---|
| Ťažká plávajúca podlaha | väčšia ako 75 kg/m2 | Betónový alebo anhydritový poter |
| Ľahká plávajúca podlaha | vyššia ako 15 kg/m2 a nižšia ako 75 kg/m2 | OSB dosky, preglejky, cetris dosky, sadrovlákno a sadrokartón |
Roštové podlahové konštrukcie
Pri tomto druhu podlahovej konštrukcie sa používa izolácia, ktorá nemá dostatočnú pevnosť na prenášanie úžitkového zaťaženia.
Nosným prvkom je rošt, ktorý môže byť zhotovený z dreva alebo z kovových profilov.
Medzi jeho jednotlivé prvky, ktoré musia byť podlepené pružnou útlmovou fóliou, sa vkladá tepelná a akustická izolácia.
Na nosný rošt sa následne ukladá roznášacia vrstva, na ktorú možno priamo montovať podlahovú krytinu.
V niektorých prípadoch sa podlahová krytina montuje aj priamo na nosný rošt (napr.
Z akustického hľadiska je takáto konštrukcia menej účinná.
Jej plošná hmotnosť je nepostačujúca na zvyšovanie vzduchovej nepriezvučnosti a mnoho akustických mostov v podobe jednotlivých prvkov nosného roštu zapríčiňuje značné šírenie krokového hluku.
Z toho dôvodu sa na zvýšenie útlmu krokového hluku odporúča všetky akusticky tvrdé prvky konštrukcie podlepiť izolačným materiálom, ktorý preruší akustický most.
Tieto podlahové konštrukcie sú vhodné najmä z hľadiska tepelnej izolácie pri podlahách posledného podlažia pod strechou, ktoré nie je obývané.
Akustické mosty a konštrukčné detaily
Akustické mosty predstavujú miesta, ktorými sa zvuk prenáša obchádzaním hlavnej izolačnej konštrukcie alebo cez pevné spojenia medzi akusticky tvrdými prvkami.
V praxi si treba uvedomiť, že akustické mosty vo forme prierazov, priestupov, drážok či iných zásahov do konštrukcie steny môžu mať za následok zníženie nepriezvučnosti deliacej konštrukcie.
Neodporúča sa zasekávať do medzibytových priečok napríklad otvory pre elektromery, komínové prieduchy, odpadové potrubia, ani viesť v nich rozvody vody.
Používanie polyuretánovej peny, ktorá tvrdne na vzduchu, na utesňovanie priestupov potrubí cez konštrukcie stavby je jav, s ktorým sa stretávame na každej stavbe.
Pri hotelovej izbe preto treba osobitnú pozornosť venovať stykom podlahy so stenami, prestupom inštalácií, napojeniu priečok, dverám, šachtám a miestam, kde sú kotvené technické zariadenia.
V styku stropnej konštrukcie so zvislými stenami sa po celom obvode miestnosti položia pásy izolačného materiálu (hrubé 10 až 15 mm) až do výšky budúcej roznášacej vrstvy.
Pri plávajúcej podlahe musí byť izolačná vrstva oddelená od stien a ďalších pevných konštrukcií tak, aby sa obmedzil prenos krokového hluku do okolitého muriva.
Jednoduché a násobné deliace konštrukcie
Jednoduché konštrukcie
Jednoduché konštrukcie - sú to steny zložené z tuhých materiálov (tehla, betón, železobetón), z materiálov v jednej alebo vo viacerých vrstvách, ktoré sú vzájomne spojené a kmitajú ako jeden celok.
Pri tomto druhu ohybovo tuhých materiálov platí pravidlo, že čím vyššia je plošná hmotnosť steny, tým vyššia je aj jej nepriezvučnosť.
Pozornosť treba venovať frekvenčnému priebehu nepriezvučnosti konštrukcie, pretože v oblasti nižších frekvencií (v rezonančnej oblasti a v oblasti koincidencie) dochádza k poklesu hodnôt nepriezvučnosti, a tým k oslabeniu zvukovoizolačných vlastností steny.
Túto skutočnosť treba vziať do úvahy v prípade navrhovania deliacich konštrukcií medzi chránené priestory a hlučné miestnosti, napr.
Násobné konštrukcie
Násobné konštrukcie možno navrhovať v prípade, ak si zvýšenie nepriezvučnosti vyžaduje významné zvýšenie plošnej hmotnosti jednoduchej stenovej konštrukcie.
Násobná konštrukcia je zložená z dvoch, prípadne viacerých prvkov, vzájomne oddelených vzduchovou medzerou.
Striedaním akusticky tvrdých a mäkkých materiálov dôjde k vytvoreniu stenovej konštrukcie s výrazne lepšími zvukovoizolačnými vlastnosťami.
Takéto riešenia možno využiť pri oddeľovaní hotelových izieb, izieb od chodieb alebo prevádzok, ktoré vytvárajú zvýšenú hladinu hluku.
Vplyv podlahových krytín
Podlahové krytiny - okrem svojej estetickej funkcie môžu ovplyvniť aj akustické vlastnosti podlahovej konštrukcie; napr.
Tvrdé krytiny môžu pri mechanickom kontakte vytvárať výraznejší krokový hluk, zatiaľ čo mäkšie alebo pružnejšie povrchové vrstvy môžu prispieť k jeho zníženiu.
Pri hoteloch treba pritom zohľadniť rozdielne požiadavky jednotlivých priestorov. Izby a chodby vyžadujú obmedzenie hluku od chôdze, reštauračné priestory môžu byť vystavené posúvaniu stoličiek a pádu predmetov a technické miestnosti môžu prenášať štrukturálny hluk do susedných konštrukcií.
Projektovanie a kontrola akustických vlastností
Požiadavky na zvukovoizolačné vlastnosti jednotlivých konštrukcií stanovuje norma STN 73 0532.
V projekčnej praxi je k dispozícii viacero jednoduchých alebo mierne zložitejších metód, ktorými možno určiť korekciu na prenos zvuku vedľajšími cestami a navrhnúť deliacu konštrukciu tak, aby po zabudovaní splnila požiadavku normy STN 73 0532.
V praxi sa stretávame s rozdielmi medzi nameranou hodnotou stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti a hodnotami nameranými v laboratóriu, ktoré dosahujú 3 až 10 dB, v niektorých prípadoch i viac.
Najčastejšie sa na stavbách možno stretnúť s nevyhovujúcimi konštrukciami oddeľujúcimi obytné miestnosti cudzích bytov.
Podľa toho, čo sťažovateľ počuje zo susedného bytu, možno neraz už vopred odhadnúť výsledok objektívneho merania.
Časový záznam hladiny A zvuku v obytnej miestnosti.
V druhej polovici záznamu je zjavné zvýšenie hluku počas sprchovania v susednom byte.
Typickým príkladom návrhu takmer neobývateľnej obytnej miestnosti môže byť prípad jedného z nových bytových domov v Bratislave, kde projektant priamo na medzibytovú stenu jednoizbového bytu umiestnil cudziu kúpeľňu so sprchovým kútom a do priečky navrhol rozvody a ukotvil sprchovú batériu.
Pri hotelových objektoch je preto potrebné už v projektovej fáze preveriť vzájomné usporiadanie izieb, kúpeľní, chodieb, výťahov, technických miestností, reštaurácií a ďalších prevádzok.
Rovnako dôležité je overiť, či navrhnuté konštrukcie spĺňajú požiadavky nielen v laboratórnych podmienkach, ale aj po zabudovaní do konkrétnej stavby.
tags: #akusticke #poziadavky #hotel