Pláž Omaha sa nachádza vo francúzskej Normandii pri Lamanšskom prielive. Je jednou z piatich pláží, na ktorých 6. júna 1944 prebehlo spojenecké vylodenie v rámci operácie Overlord.
Utah, Omaha, Gold, Juno a Sword - to sú názvy pláží, na ktorých 6. júna prebehla vyloďovacia operácia Overlord. Pláž Omaha bola najlepšie chránená nemeckým vojskom, preto bola i najkrvavejšia.

Kde sa pláž Omaha nachádza
Omaha Beach je približne osem kilometrov dlhá piesočnatá pláž pri Lamanšskom prielive. Pláž Omaha siahala od mestečka Sainte-Honorine-des-Pertes na východe, kde sa v úseku Gold vylodili Briti, po Vierville-sur-Mer na západe pri ústí rieky Douve, kde zase zaútočila na Utah Beach U. S. Army.
30 m vysoké útesy a pouhých pět východů poskytly uzavřené bojiště, které Němci podpořili střílnami, minami a důmyslným zákopovým systémem.
Pláž nie je nijako široká, pričom jej veľkosť sa samozrejme mení s prílivom a odlivom. Každý si asi predstaví, aké hrôzostrašné bolo prebehnúť pláž pod delostreleckou a guľometnou paľbou.
Čo znamená názov Omaha
Názov Omaha neoznačuje francúzske mesto ani historickú oblasť Normandie. Išlo o kódové označenie, ktoré spojenci použili pri plánovaní operácie Overlord.
Omaha bola jedným z piatich sektorov normandského pobrežia, kde došlo k vylodeniu spojeneckých armád. Ostatné pláže niesli názvy Utah, Gold, Juno a Sword.
| Pláž | Jednotky | Charakteristika |
|---|---|---|
| Utah | Americká armáda | Najzápadnejšia z pláží vylodenia |
| Omaha | Americká armáda | Najťažšie a najkrvavejšie boje |
| Gold | Britské jednotky | Pláž východne od prístavu Arromanches |
| Juno | Kanadské a britské jednotky | Úsek pri Courseulles-sur-Mer |
| Sword | Britské jednotky | Najvýchodnejšia pláž Dňa D |
Operácia Overlord a začiatok vylodenia
Druhá svetová vojna, ktorá trvala od 1. septembra 1939 do 2. septembra 1945, oficiálnou kapituláciou Japonska, bola najväčším konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý si vyžiadal 45 - 60 miliónov obetí.
Operácia Overlord bola najodvážnejšou a najdlhšie plánovanou akciou, ktorá mala otvoriť západný front. Prvé prípravy sa začali už začiatkom roka 1943 v Londýne s pôvodným plánom vylodenia prvého mája 1944.
Neskôr sa termín posunul na 5. mája a v skutočnosti k vylodeniu došlo až o mesiac neskôr. Plán sa totiž do poslednej chvíle upravoval, rozširoval a vyžadoval viac vojakov a transportných jednotiek, ktoré bolo treba potajomky pripraviť.
Jednou z veľmi dôležitých častí tohto plánu bola operácia FUSAG (First United States Army Group), ktorá bola fiktívnou armádnou zložkou a mala zmiasť nemeckú obranu na celkom iné miesta, než sa plánoval útok.
Keďže prvotný útok mal prichádzať z mora, Lamanšského prielivu, odliv a ideálne počasie boli kľúčové k úspešnému štartu. A možno práve búrka 5. júna pomohla spojencom vzbudiť v Nemcoch presvedčenie, že sa určite nič veľké nechystá.
Písal sa deň 6. júna 1944 a 06:30 ráno začalo dlho plánované vylodenie v Normandii.
Päť pláží pozdĺž normandského pobrežia - Utah, Omaha, Gold, Juno, Sword. Nebo zatienilo 1200 lietadiel, z ktorých povyskakovalo 23 tisíc výsadkárov a more posialo 5000 plavidiel s vyše 156 tisíc vojakmi, väčšinou mladými chlapcami, ktorí nemali skúsenosti v boji.

Prečo bola Omaha najkrvavejšia
Vylodenie na Omaze bolo najzložitejšie a najkrvavejšie. Podľa plánu mali americkí vojaci ochromiť pobrežnú obranu a umožniť pristátie väčším lodiam a následným inváznym vlnám.
Problémy s navigáciou spôsobili, že väčšina amerických vyloďovacích člnov v prvý deň minula svoj cieľ. Silný vietor a navigačné problémy viedli k tomu, že mnohé americké lode prišli na nesprávne miesta pozdĺž pláže.
Silný príliv a vietor totiž vychýlili výsadkové člny zo stanoveného kurzu a spôsobili v zostave útočného zväzu zmätok. Mnohé z jednotiek sa vylodili na nesprávnych miestach.
Väčšine výsadkových tankov Sherman DD sa vôbec nepodarilo pláže dosiahnuť. Z výsadkových člnov boli spustené na vodu príliš ďaleko od pobrežia a vo veľkých vlnách sa potopili, takže jednotky vylodené na úseku Omaha sa museli zaobísť bez ich palebnej podpory.
Pod ťažkou paľbou došlo k veľkým stratám a iba 2 z 29 tankov sa dostali na breh.
Prvá vlna vojakov sa stretla s veľmi odolnou nemeckou obranou. Nepopierateľné hrdinstvo vojakov narazilo na miestami veľmi efektívnu obranu.
„Na tejto pláži sú len dva druhy mužov - mŕtvi a tí, ktorí zomrú. A teraz sa, do čerta, odtiaľto hýbte.“
Tak znela výzva plukovníka Georgea Taylora, veliteľa 16. pešieho pluku 1. pešej divízie.
Priebeh bojov na pláži Omaha
V deň D na tomto úseku zaútočili najmä neskúsení príslušníci 29. pešej divízie U. S. Army Rangers, proti ktorým stáli nemeckí tínedžeri, no doplnení veteránmi z východného frontu 352. pešej divízie.
Americké útočiace jednotky 29. a 1. pešej divízie stratili viac než 2 000 mužov.
Američania mali na Omaze 2 400 obetí, ale do večera vylodili 34 000 vojakov, ktorí vybojovali dva malé izolované oporné body, ktoré v ďalších dňoch využili proti slabšej obrane vo vnútrozemí.
Až na konci dňa Američania vybojovali dva izolované oporné body, ktoré následne využili proti slabším obranným postaveniam nepriateľa vo vnútrozemí.
Nakoniec sa podarilo malým jednotkám amerických vojakov dostať ďalej, pričom dokázali zničiť viaceré pozície nemeckých strelcov. To umožnilo viacerým vlnám vojakov následne zabezpečiť celú oblasť.
Nemecká 352. divízia stratila 20 % svojej sily, teda 1 200 vojakov, a prišla o zálohy, ktoré by mohli pokračovať v boji.
Výstroj, príliv a nebezpečenstvo pri pristátí
Pri východe slnka, šľahaní silným vetrom a so zvukom tancujúcich vlajok všetkých spojencov, ktoré dnes lemujú pláž, máme pred očami všetkých tých premočených hrdinov.
Mnohí sa z vody nikdy nedostali. Ich vyše 36-kilogramová výstroj sa v mori premenila na kotvu, ktorú porazili len najsilnejší.
Každý si asi predstaví, aké hrôzostrašné bolo prebehnúť pláž pod delostreleckou a guľometnou paľbou.
Omaha Beach Resistance Nest 60 WN60 The First German Position Captured on D-Day Normandy WW2 History
Heinrich Severloh a guľometné hniezdo na Omahe
V deň vylodenia bol desiatnik Heinrich Severloh pridelený k opornému bodu 62 ako guľometčík. Zo svojho jedenásť kilogramov ťažkého guľometu MG-42 vystrelil viac než 12 000 nábojov a ďalších 400 rán zo svojej pušky K-98.
Počas invázie tiež približne desaťkrát vymenil prehriatu hlaveň guľometu.
Posmrtne Američania zistili, že tento oporný bod mal na svedomí približne 1 000 mŕtvych a zranených.
Guľometu MG-42 sa pre jeho kadenciu až 1 500 rán za minútu prezývalo Hitlerova píla.
| Zbraň | Kadencia |
|---|---|
| MG-42 | až 1 500 rán za minútu |
| M1919 Browning | 400-600 rán za minútu |
| Maxim 1910 | 520-600 rán za minútu |
Porovnateľný americký M1919 Browning strieľal 400-600 rán za minútu a sovietsky Maxim 1910, ktorý bol 6-krát ťažší, mal kadenciu iba 520-600 rán za minútu.
Prvá ošetrovňa Arnolda „Raya“ Lamberta
Američan pôvodom z Alabamy Arnold „Ray“ Lambert vstúpil do americkej armády v roku 1940.
Ako zdravotník sa zúčastnil vylodenia v severnej Afrike, na Sicílii a v lete 1944 v Normandii v rámci Dňa D, kde za kameňom vytvoril prvé ošetrovacie miesto.
Kameň sa na pláži nachádza dodnes. Je osadený pamätnou tabuľou, na ktorej sú mená 36 vojakov, ktorí tu boli ošetrení.
Za svoje neohrozené pôsobenie na bojisku získal Lambert viacero vyznamenaní: Striebornú hviezdu, niekoľko Bronzových hviezd a Purpurových sŕdc.
Omaha Beach dnes
Teraz, o 73 rokov neskôr, je pláž pokojné a krásne miesto.
Dnes síce pláž vyzerá ako pláž, lenže nenájdete tu nikoho v plavkách. Zato sa tu občas objaví niekto s detektorom kovov.
Nie sú výnimkou ani americké rodiny, ktoré navštívili neďaleký cintorín a pripomenuli si niektorého člena, ktorý sa z vojnovej Európy domov nikdy nevrátil.
Bunkre, respektíve ich zvyšky, prezradia, že nejde o pláž určenú na kúpanie. Všetci ju totiž považujú za pietne miesto. Američania, Briti, Kanaďania, ale aj Nemci.
Rovných 80 rokov od konca vojny už priamu nenávisť ohlodal zub času a zostali len spomienky na mŕtvych. A tisíce striel, črepín a jednotlivé kusy techniky, ktoré hrdzavejú na dne.
Na pláži stojí od roku 2004 oceľová skulptúra Les Braves od Anilore Banon, symbolizujúca vojakov vystupujúcich z vĺn.
Priamo na okraji piesočnatej pláže sa vypína mohutný kamenný pomník pripomínajúci provu lode.
Normandy American Cemetery pri Colleville-sur-Mer
Na vyvýšenine asi dva kilometre na východ pri obci Colleville-sur-Mer zriadili ešte počas bojov najväčší cintorín príslušníkov U. S. Army v Normandii.
Tento cintorín bol zriadený už 8. júna 1944 ako prvý americký cintorín na európskej pôde z druhej svetovej vojny.
Na 70 hektároch tu našlo miesto posledného odpočinku 9 387 mužov, ktorí padli v prvých týždňoch invázie do Francúzska.
Nachádza sa tu vyše 9380 náhrobkov amerických vojakov, ktorí padli počas Dňa D.
V rozsiahlom areáli sú na zelenom trávniku zoradené kríže z bieleho kameňa. Na väčšine z nich vytesali mená padlých. Sem-tam vidno namiesto kresťanského symbolu šesťcípu židovskú hviezdu.
Neďaleko od neho stojí kaplnka, múr s menami 1557 nezvestných vojakov a orientačná tabuľa, na ktorej sú zakreslené všetky pláže vylodenia.
Na jednej strane podlhovastého jazierka s leknami sa týči okrúhla kaplnka, na druhom konci je pomník s bronzovou sochou s názvom Duch americkej mládeže vynárajúcou sa z vĺn.
V rokoch 1953 až 1956 ju vymodeloval sochár z New Jersey Donald De Lue Leonardo, ktorého inšpirovali diela českej monumentálnej tvorby.
Pochovali tu aj najstaršieho syna 26. prezidenta USA Theodora Roosevelta - 56-ročného brigádneho generála Theodora (Teda) juniora, účastníka vylodenia, ktorý v Normandii zomrel 12. júla 1944 na srdcový záchvat.

Múzeá a pamätníky pri pláži Omaha
Prvý americký cintorín z druhej svetovej vojny na území Európy sa nachádza v blízkosti pláže Omaha.
Ďalšie múzeum môžete navštíviť aj v Saint-Laurent-sur-Mer, kde vystavujú rozsiahlu zbierku uniforiem, zbraní, osobných predmetov a vozidiel z Omaha Beach.
Na Omaha Beach by ste nemali obísť ani Statue Les Braves, sochu pripomínajúcu statočnosť spojeneckých vojakov, či Pointe du Hoc, útes situovaný medzi plážami Omaha a Utah, odkiaľ Nemci ostreľovali spojencov na oboch stranách.
Dnes tu môžete spoznať detaily boja o jeden z najsilnejších bodov nemeckej obrany aj príbehy spojeneckých vojakov, ktorí oň urputne bojovali.
Nepopierateľné hrdinstvo vojakov zachytáva aj film Zachráňte vojaka Ryana.
Pointe du Hoc a Atlantický val
Našou poslednou zastávkou v udalostiach druhej svetovej vojny je Pointe du Hoc.
Toto opevnenie malo byť súčasťou plánovaného Atlantického valu, kde z výšky 30 metrov vysokého útesu mali Nemci dve francúzske pláže - Utah a Omaha - ako na dlani.
Atlantický val mal byť pobrežnou obranou a opevnením siahajúcim od územia severného Nórska až po Španielsko.
Začal sa stavať na žiadosť Hitlera od roku 1942 a jeho prvé časti sa nachádzali práve na území Francúzska, kde hrozil vpád Angličanov a Američanov.
Dodnes sa zachovali časti tohto opevnenia, napríklad Pointe du Hoc.
Na Omaha Beach by ste nemali obísť Pointe du Hoc, útes situovaný medzi plážami Omaha a Utah, odkiaľ Nemci ostreľovali spojencov na oboch stranách.
Omaha ako pietne miesto
Tak ako tisíce vojakov, aj my sa z Omaha Beach presúvame na cintorín - našťastie celý a zdraví.
Prichádzame na toto miesto a v tichosti sa prechádzame jeho terénom.
Pôda v týchto častiach sveta bývala premočená krvou.
Veríme, že i takto si ľudstvo bude vždy pripomínať chyby minulosti a neodváži sa ich opakovať.
Na tejto pláži sa dnes nestretávajú nepriatelia, ale návštevníci, ktorí si pripomínajú vojakov padlých počas jednej z najväčších obojživelných operácií v histórii.